Školský vzdelávací program

• • • iŠkolský vzdelávací program
    • Školský vzdelávací program - 1. a 2. cyklus
    • Školský výchovný program
    • Učebné osnovy pre 1. stupeň (2. - 4. ročník)
    • Učebné osnovy 1. cyklus
    • Prierezové gramotnosti
    • Minimálny učebný výstup
    • Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením

• • • • Školský vzdelávací program - 1. a 2. cyklus

      •  

         

         

        ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE 

        1. 1. A 2. CYKLUS

        

        „Spolu objavujeme, rastieme a učíme sa pre život.“

         

         

        Vzdelávací program:  Školský vzdelávací program

        Názov vz. programu: Spolu objavujeme, rastieme a učíme sa pre život.

        Stupeň vzdelania:       ISCED 1

        Dĺžka štúdia:               1. cyklus – 3 roky/1. – 3. ročník    2. cyklus - 2 roky/4. – 5. ročník

        Vyučovací jazyk:        slovenský 

        Študijná forma:          denná

        Druh školy:                štátna  

        Predkladateľ:             Základná škola, Pušovce 1

        Názov školy:              Základná škola, Pušovce 1

        Adresa:                      Pušovce 1, 082 14

        Právna forma:           321 – rozpočtová organizácia

         IČO:                          00327654

        Riaditeľ školy:           Mgr. Maroš Hrabčák

        Koordinátor pre tvorbu:  Mgr. Maroš Hrabčák

        Ďalšie kontakty:    mail: hrabcakmaros@pobox.sk,   tel.:  051/7997753, 

                                      web: http://zspusovce.edupage.org 

        Zriaďovateľ:             Obec Pušovce

        Názov:                     Obec Pušovce

        Adresa:                    Obecný úrad Pušovce, Pušovce 14, 082 14

        Kontakty:                 mail: ocupusovce@gmail.com       tel.: 051/7997710,  

                                         web: https://www.obecpusovce.sk/

         

        Prerokovaný v pedagogickej rade dňa 31. 08. 2026

        Prerokovaný v rade školy dňa 18. 9. 2026

        Platný od 01. 9. 2026

         

        Vyjadrenie rady školy:

        Rada školy odporúča zriaďovateľovi obci Pušovce s c h v á l i ť

        Školský vzdelávací program pre primárne vzdelávanie – 1. a 2. cyklus  na školský rok 2026/2027

                                                                                                                                                                               

        predseda Rady školy pri ZŠ Pušovce          ............................................................................

         

         

         

         

         

        Stanovisko zriaďovateľa: 

        Obec Pušovce s ch v a ľ u j e Školský vzdelávací program pre primárne vzdelávanie – 1. a 2. cyklus na školský rok 2026/2027

                           

                                                                  

                                                                             ..........................................................                                                                                                                                                                           za zriaďovateľa 

         

        Školský vzdelávací program je vypracovaný podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie schváleného ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 31.3.2023 pod číslom 2023/831:7-A2140 s platnosťou od 1.9.2024, v súlade s Dodatkom č. 1 schváleným pod číslom 2023/10619:9-C2140 s účinnosťou od 10.10.2023, v súlade s Dodatkom č. 2 schváleným pod číslom 2024/13599:1-C2141 s účinnosťou od 1.9.2024, v súlade s Dodatkom č. 3 schváleným pod číslom 2025/7937:1-C2141 s účinnosťou od 1.5.2025, v súlade s Dodatkom č. 4 schváleným pod číslom 2026/10555:3-A3610 s účinnosťou od 1.3.2026 a v súlade s Dodatkom č. 5 schváleným pod číslom 2026/10555:5-A3610 s účinnosťou od 1.9.2026.

         

        Tento dokument je platný pre žiakov v reformných ročníkoch  od školského roka 2026/27 od 1. ročníka. 

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                     ........................................

         

        Obsah

        Úvod    6

        1.       Vízia, misia, hodnoty a priority školy   8

        2.       Konkrétne ciele výchovy a vzdelávania    11

        3.       Charakteristika odboru vzdelávania a jeho dĺžka    16

        4.       Stupne vzdelania    22

        5.       Formy výchovy a vzdelávania    23

        6.       Vzdelávacie oblasti a vyučovacie predmety   32

        7.       Učebné osnovy   35

        8.       Učebný plán    36

        9.       Vyučovací jazyk    50

        10.         Systém podpory žiakov s princípmi inkluzívneho vzdelávania    50

        11.         Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov v národnostnom školstve   59

        12.         Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov cudzincov   60

        13.         Hodnotenie žiakov v základnom vzdelávaní  62

        14.         Stratégia digitálnej transformácie školy   98

        Záverečné ustanovenia    98

         

         

        Úvod

        Charakteristika školy

        Naša málotriedna základná škola je školou rodinného typu, ktorá vytvára bezpečné, podnetné a priateľské prostredie podporujúce všestranný rozvoj každého žiaka. Menší počet žiakov umožňuje individuálny prístup, vzájomnú spoluprácu a budovanie blízkych vzťahov medzi žiakmi, pedagogickými zamestnancami, rodičmi a miestnou komunitou.

        Škola má inkluzívny charakter a poskytuje vzdelávanie aj žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Rešpektujeme individuálne možnosti, schopnosti a potreby každého dieťaťa a usilujeme sa vytvárať podmienky, v ktorých môže každý žiak zažiť úspech, rozvíjať svoj potenciál a napredovať vlastným tempom.

        Vzdelávanie žiakov 1. – 4. ročníka je organizované v dvoch triedach so spojenými ročníkmi. Prvý ročník je spojený s druhým a tretí ročník so štvrtým. Priemerný počet žiakov v triedach je približne 15, čo vytvára vhodné podmienky na individuálny prístup, rovesnícke učenie, spoluprácu a využívanie aktivizujúcich foriem vyučovania. Školu navštevujú okrem žiakov z Pušoviec aj žiaci z okolitých obcí Čelovce a Proč.

        Súčasťou základnej školy je elokované pracovisko Pušovce 14, ktoré sa nachádza v priestoroch obecného úradu. Jeho využívanie vyplýva z priestorových možností hlavnej budovy školy. Organizačnou súčasťou školy je aj školský klub detí, ktorý zabezpečuje výchovno-vzdelávaciu činnosť žiakov v čase mimo vyučovania.

        Škola sa nachádza na okraji obce Pušovce v Prešovskom kraji, v pokojnom prírodnom prostredí. Je obklopená zeleňou, trávnatým školským dvorom a v jej blízkosti preteká potok Ladianka. V tesnom susedstve školy sa nachádza materská škola, čo vytvára prirodzené podmienky na vzájomnú spoluprácu a uľahčuje deťom prechod z predprimárneho na primárne vzdelávanie.

        Na pohybové a športové aktivity škola využíva dostupné vnútorné a vonkajšie priestory – školský dvor, detské ihrisko a multifunkčné ihrisko s umelou trávou. Prírodné prostredie v okolí školy zároveň ponúka možnosti na realizáciu zážitkového, bádateľského a environmentálneho vzdelávania.

        Škola má k dispozícii na výučbu 2 triedy. Škola nemá telocvičňu, na TEV slúžia priestory tried, školský dvor, alebo multifunkčné ihrisko obce. V triedach máme internet,  počítače a notebooky, interaktívne tabule. Zapojili sme sa do projektu DigiEdu (dodávka techniky, softvérových licencií).  Vybavenie školy je doplnené o nové učebné pomôcky, tiež žiacka knižnica o nové knihy, čím sme zvýšili záujem o čítanie.

        Škola je miestom, kde sa žije, nielen miestom, kde sa prijímajú vedomosti. Žiaci i pedagógovia v nej trávia väčšiu časť dňa. Každý rodič chce, aby jeho dieťa trávilo čas naplnený povinnosťami v príjemnom prostredí. O to sa snažíme aj my v našej škole. Kladieme dôraz na upravené prostredie tried, chodieb, aktualizujeme nástenky, estetickú výzdobu. Snažíme sa o prostredie, v ktorom sa všetci cítia dobre, prostredie, kde zažívajú pochopenie a bezpečie.

        Základnou podmienkou dobrých vzťahov je uvedomenie si spolupatričnosti a zdomácnenie školského prostredia. Všetci žiaci školy sa zúčastňujú na vianočnej slávnosti, oslavách MDD, Dni matiek, obecných slávnostiach a iných podujatiach.

        Školská jedáleň sa v našej ZŠ nenachádza. Využívame jedáleň pri MŠ v Pušovciach.

        Charakter školy, jej veľkosť a prostredie vytvárajú priestor na budovanie školy ako komunity, v ktorej sa deti cítia bezpečne, učia sa spolupracovať, s radosťou objavujú svet a postupne získavajú vedomosti, zručnosti a hodnoty potrebné pre život.

        1. Vízia, misia, hodnoty a priority školy

         

        Vízia školy

        Budujeme bezpečné, podporné a flexibilné prostredie, v ktorom sa žiak, učiteľ a rodič stretávajú v úzkej spolupráci. Ako málotriedna škola kladieme dôraz na individuálny prístup, rodinnú atmosféru a vzájomnú dôveru. Našou víziou je vychovávať zodpovedných, samostatných a kriticky mysliacich žiakov pripravených na život v súčasnej spoločnosti. Posilňujeme vzťah žiakov k tradíciám, kultúre, histórii a životu v regióne a prirodzene prepájame regionálne prvky s učivom. Od školského roku 2026/2027 zavádzame v každom týždni ranné kruhy vždy na prvej vyučovacej hodine (10-15 minút). Snažíme sa klásť dôraz na duševné zdravie našich žiakov, podporujeme ich emocionálne a sociálne kompetencie.

         

        Misia školy

        • podporujeme moderné formy výučby, kritické myslenie a jazykové kompetencie aj v podmienkach málotriednej školy,
        • rozvíjame odborných, empatických a flexibilných učiteľov, ktorí pracujú s rôznorodými skupinami žiakov,
        • posilňujeme zdravý životný štýl, inklúziu a spoluprácu medzi žiakmi rôznych ročníkov,
        • vytvárame bezpečné prostredie s jasnými pravidlami a otvorenou komunikáciou,
        • prepájame predprimárne a primárne vzdelávanie do prirodzeného kontinuálneho systému, ktorý rešpektuje potreby malej školy.

        Hodnoty školy

        Sloboda a zodpovednosť

        V málotriednej škole je sloboda úzko spojená so zodpovednosťou a vzájomným rešpektom.

        • Sloboda znamená priestor na vlastný názor, diskusiu, otázky, tvorivosť a rozhodovanie sa.
        • Zodpovednosť je schopnosť niesť dôsledky svojich činov, plniť záväzky a rešpektovať ostatných.
        • Jednotné pravidlá určujú hranice slobody a zabezpečujú spravodlivosť pre všetkých.
        • Kritické myslenie pomáha žiakom robiť informované rozhodnutia a bezpečne sa orientovať vo svete informácií.

        Ľudskosť a tolerancia

        V malej škole poznáme každé dieťa osobne. Vidíme jeho príbeh, silné stránky aj potreby. Tolerancia znamená rešpekt k inakosti a schopnosť prijímať druhých takých, akí sú. Škola je bezpečným miestom, kde sa nikto nebojí byť sám sebou. Deti sa učia najmä z toho, čo vidia – z našich činov, správania a vzájomných vzťahov. Skutočná ľudskosť vie povedať „nie“, keď niekto ubližuje druhým.

        Bezpečný priestor

        Hodnoty bezpečného priestoru

        • rešpekt – každý má právo na dôstojné zaobchádzanie,
        • rovnosť – inkluzívne prostredie bez diskriminácie,
        • dôvera – žiaci sa neboja vyjadriť názor alebo požiadať o pomoc,
        • empatia – porozumenie pocitom druhých, podpora spolupráce,
        • zodpovednosť – ochrana seba aj ostatných, dodržiavanie pravidiel.

        Digitálna bezpečnosť

        • ochrana súkromia,
        • bezpečné používanie technológií,
        • prevencia kyberšikany,
        • digitálna gramotnosť,
        • zodpovedné zdieľanie informácií.

        Odbornosť a empatia

        Učiteľ v málotriednej škole je odborník aj sprievodca. Odbornosť znamená presnosť, jasnosť a hlboké porozumenie učivu. Empatia je schopnosť pochopiť žiaka, podporiť ho a rešpektovať jeho tempo. V malej škole sa tieto dve hodnoty prirodzene spájajú – učiteľ je vzorom, oporou a motivátorom.

        Odolnosť a flexibilita

        Málotriedna škola prirodzene učí žiakov aj učiteľov odolnosti, flexibilite a schopnosti prispôsobovať sa novým výzvam. Podporujeme prostredie, kde sa každý môže bezpečne učiť z chýb, rozvíjať svoje silné stránky a aktívne tvoriť svoju budúcnosť. Učíme prijímať zmeny ako príležitosť a podporujeme otvorenú myseľ, tvorivosť a ochotu skúšať nové postupy.

         

        Priority školy

        1. Bezpečné, podporné a inkluzívne prostredie pre všetkých žiakov v podmienkach málotriednej školy.
        2. Moderné vzdelávanie – rozvoj jazykových, digitálnych a kritických kompetencií.
        3. Profesijný rast učiteľov so zameraním na odbornosť, empatiu a inovatívne metódy.
        4. Úzka spolupráca a komunikácia medzi školou, rodinou a komunitou obce.
        5. Podpora zdravého životného štýlu a psychickej odolnosti žiakov.
        6. Prepojenie predprimárneho a primárneho vzdelávania do kontinuálneho systému vhodného pre malú školu.
        7. Rozvoj digitálnej gramotnosti a bezpečnosti vrátane zodpovedného používania umelej inteligencie.

         

        Škola vytvára otvorené, spolupracujúce spoločenstvo, kde sa uskutočňuje zmysluplné učenie pre život v 21. storočí s možnosťou výberu a rozvíja sa celá osobnosť dieťaťa aj učiteľa. Vytvárame príležitosti pre spoluprácu medzi rodinou, školou a komunitou.

        2. Konkrétne ciele výchovy a vzdelávania

        Základné vzdelávanie v málotriednej škole poskytuje ucelené a komplexné základy všeobecného vzdelania v prostredí, kde sa prirodzene spája individuálny prístup, rodinná atmosféra a úzka spolupráca medzi žiakmi rôznych ročníkov. Malá škola umožňuje žiakom porozumieť svetu okolo seba, osvojiť si nástroje učenia sa a získať základnú orientáciu v každodennom živote prostredníctvom osobného vedenia a podpory. Zároveň rozvíja kultúrnu gramotnosť, posilňuje vzťah k regiónu a podporuje motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu a celoživotnému učeniu sa.

         

        Cieľom základného vzdelávania je, aby každý žiak:

         

        1. získal rozvinutú, všestrannú a funkčnú gramotnosť, ktorú dokáže uplatniť v osobnom aj spoločenskom živote, a aby vedel využívať získané poznatky pri napĺňaní svojich vzdelávacích, kultúrnych a sociálnych potrieb,
        2. mal vybudovaný hodnotovo‑kultúrny rámec osobnosti, ktorý ho sprevádza pri plánovaní a dosahovaní individuálnych životných cieľov a pri zapájaní sa do komunitných, kultúrnych a regionálnych aktivít,
        3. získal reálne vedomie o vlastnom osobnostnom potenciáli, ktoré podporuje jeho ďalší vzdelávací rast, sebapoznanie a celostný rozvoj v podmienkach malej školy, kde má priestor napredovať vlastným tempom.

         

        Hlavné ciele sa dosahujú prostredníctvom:

         

        a) vytvárania a upevňovania kultúry a étosu školy

        V málotriednej škole sa prirodzene formuje prostredie založené na dôvere, spolupráci, rodinnom charaktere a vzájomnom rešpekte. Každý žiak je vnímaný ako jedinečná osobnosť, čo umožňuje individuálny prístup, podporu a bezpečné prostredie pre učenie sa. Kultúra školy je budovaná každodennými interakciami, úzkym kontaktom s rodinami a komunitou obce.

        b) vyučovania zameraného na nadobúdanie doménových a prierezových gramotností

        Vyučovanie v málotriednej škole je prispôsobené heterogénnym skupinám žiakov. Učiteľ cielene prepája učivo medzi ročníkmi, rozvíja kľúčové kompetencie, podporuje samostatné učenie sa, kritické myslenie a praktické využitie poznatkov v každodennom živote. Žiaci sa učia spolu, navzájom sa podporujú a prirodzene si rozvíjajú sociálne a komunikačné zručnosti.

        c) spolupráce s externým prostredím a neformálnym vzdelávaním

        Málotriedna škola úzko spolupracuje s obcou, komunitou, kultúrnymi inštitúciami, regionálnymi organizáciami a rodinami. Žiaci sa učia v autentických situáciách, spoznávajú región, tradície a získavajú skúsenosti prostredníctvom zážitkového učenia. Neformálne vzdelávanie je prirodzenou súčasťou života školy — prepojenie s komunitou je intenzívnejšie a osobnejšie než vo veľkých školách. Vymedzenie gramotností a ich gradačná postupnosť sú súčasťou UO.

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

                                 

                                  Mapa doménových a prierezových gramotností v základnom vzdelávaní

         

        2.1. Strategické ciele školy

         Inklúzia-vytváranie inkluzívneho prostredia

        • vytvárať bezpečné, podporné a inkluzívne prostredie, v ktorom každý žiak napreduje podľa svojich individuálnych možností,
        • zabezpečovať rovný prístup ku kvalitnému učeniu sa prostredníctvom pravidelného sledovania individuálneho pokroku žiakov,
        • nastavovať primerané opatrenia tak, aby každý žiak zažíval úspech a mal možnosť rozvíjať svoj potenciál,
        • uplatňovať podporné opatrenia pre žiakov so špecifickými potrebami v spolupráci s  ZPP, pričom sa rešpektujú podmienky malej školy.

         

        Aktívny žiak v málotriednej škole

        Sociálna a emocionálna gramotnosť

        • rozvíjať sociálne a emocionálne kompetencie žiakov prostredníctvom pravidelných komunitných aktivít, triednych kruhov a rozhovorov, ktoré sú prirodzenou súčasťou života malej školy,
        • podporovať metakognitívne učenie – žiaci sa učia pomenovať svoje pokroky, plánovať ďalšie kroky a reflektovať svoje učenie v prostredí, kde majú dostatok individuálnej pozornosti.

        Kritické myslenie a riešenie problémov

        • rozvíjať kritické myslenie, argumentáciu a schopnosť riešiť problémy prostredníctvom úloh primeraných heterogénnym skupinám,
        • využívať aktivizujúce metódy, bádateľské úlohy, skupinovú prácu a praktické situácie, ktoré sú v malej škole prirodzene dostupné.

        Aktívne učenie sa

        • podporovať aktívne učenie sa žiakov vo všetkých vzdelávacích oblastiach,
        • zvyšovať podiel hodín realizovaných zážitkovými metódami, bádaním, projektovým vyučovaním a praktickými činnosťami,
        • využívať blokové vyučovanie v predmetoch, kde to podmienky školy umožňujú.

        Digitálna gramotnosť

        • rozvíjať digitálnu gramotnosť žiakov primerane materiálnym podmienkam školy,
        • využívať dostupné digitálne technológie a bezpečné používanie AI,
        • posilňovať schopnosť žiakov pracovať s informáciami, vyhľadávať zdroje a kriticky ich hodnotiť.

        Jazykové kompetencie

        • budovať pozitívny vzťah k anglickému jazyku prostredníctvom hravých aktivít, projektov a komunikácie,
        • podporovať jazykové zručnosti v rôznych predmetoch podľa personálnych možností školy,

        Spätná väzba a hodnotenie

        • viesť žiakov k prijímaniu a využívaniu spätnej väzby,
        • formatívne hodnotenie vo všetkých ročníkoch,
        • rešpektovať individuálny pokrok žiaka a jeho tempo učenia,
        • pracovať s hodnotiacim portfóliom primerane možnostiam malej školy.

        Tematické vyučovanie

        • rozvíjať komplexné kompetencie žiakov prostredníctvom tematického vyučovania, ktoré je v málotriednej škole prirodzene realizovateľné,
        • prepájať vzdelávacie oblasti tak, aby žiaci vnímali učivo v súvislostiach.

         

        Učiteľ ako sprievodca učením

        • vytvára podmienky pre aktívne učenie sa žiakov využívaním aktivizujúcich metód, bádateľského vyučovania a blokovej organizácie tam, kde je to možné,
        • rozvíja sociálne, emocionálne a metakognitívne kompetencie žiakov,
        • podporuje samostatnosť žiakov a ich zodpovednosť za učenie sa,
        • integruje digitálne technológie a bezpečné používanie AI do vyučovania,
        • rozvíja jazykové kompetencie žiakov podľa personálnych možností školy,
        • podporuje profesijný rozvoj učiteľov prostredníctvom vzdelávaní a spolupráce s odbornými inštitúciami,
        • posilňuje spoluprácu s rodičmi prostredníctvom komunitných stretnutí, spoločných aktivít a otvorenej komunikácie,
        • prehlbuje reflexiu a sebareflexiu učiteľov prostredníctvom vzájomných otvorených hodín, zdieľania dobrej praxe a pravidelných metodických stretnutí.

        Región Šariš a komunitný kontext

        • posilňovať komunikačné kompetencie žiakov v slovenskom jazyku s ohľadom na jazykové prostredie obce,
        • rozvíjať jazykovú kultúru žiakov a podporovať istotu v používaní slovenského jazyka v každodenných situáciách,
        • zvyšovať povedomie žiakov o histórii, tradíciách a kultúrnom dedičstve regiónu prostredníctvom tematických dní, exkurzií a komunitných aktivít,
        • prepájať vzdelávací obsah s regionálnym kontextom a podporovať zážitkové učenie v spolupráci s obcou, komunitou a miestnymi organizáciami.

         

        3. Charakteristika odboru vzdelávania a jeho dĺžka

        Základné vzdelávanie je kľúčovým prvkom vzdelávacieho systému. Buduje sa na ňom základ osobnej, sociálnej, hodnotovo-kultúrnej a profesijnej spôsobilosti každého človeka v súlade s potrebami súčasnej spoločnosti, jej perspektívami, so zohľadnením regionálnych aj globálnych spoločenských požiadaviek a potrieb.

        Zároveň formuje a rozvíja charakter žiaka v súlade s etickými hodnotami, podporuje utváranie jeho pozitívnych osobných identít. Základné vzdelávanie poskytuje žiakom šance nájsť a rozvinúť svoj potenciál, chápať vlastné prežívanie a regulovať svoje emócie, reflektovať svoje silné a slabé stránky pri plánovaní ďalšieho smerovania v živote, pochopiť a začať pracovať na svojich perspektívach v osobnom, občianskom i profesijnom živote. Základné vzdelávanie má deväť ročníkov.

         

        Vnútorná štruktúra kurikula základného vzdelávania

        Kurikulum základného vzdelávania je usporiadané tak, aby reflektovalo rôznorodosť vzdelávacích potrieb žiakov. Je rozdelené do troch na seba nadväzujúcich vzdelávacích cyklov, ktoré postupne rozvíjajú vedomosti, zručnosti a kompetencie žiakov.

        • Prvý cyklus zahŕňa 1. až 3. ročník,
        • druhý cyklus tvorí 4. a 5. ročník,

        Vzdelávacie štandardy jednotlivých cyklov určujú obsah vzdelávania a očakávané učebné výstupy na konci každého cyklu. Prvý a druhý cyklus spolu predstavujú prvý stupeň základnej školy, tretí cyklus tvorí druhý stupeň.

        Dĺžka trvania:

        • prvého stupňa je päť rokov,
        • druhého stupňa sú štyri roky.

         

        Výchovno‑vzdelávacie ciele školy na úrovni cyklov

        Prvý cyklus (1. – 3. ročník)

        „Spoločne objavujeme, učíme sa a rastieme.“ V prvom cykle podporujeme žiaka v tom, aby sa odvážne vydal na cestu učenia. Učiteľ je jeho sprievodcom – poskytuje oporu, povzbudenie a jasné kroky, ktoré dieťaťu pomáhajú porozumieť svetu, budovať základné zručnosti a rozvíjať samostatnosť. Nosnou myšlienkou je, aby učiteľ sprevádzal žiaka na ceste poznania — od blízkeho k vzdialenému, od známeho k neznámemu, od jednoduchého k zložitejšiemu. Učenie je prepojené so zážitkom, hrou, spoluprácou a postupným preberaním zodpovednosti za vlastné pokroky.

        V súlade s novým ŠVP sa v prvom cykle kladie dôraz na rozvoj základných gramotností:

        • jazykovej a komunikačnej,
        • matematickej,
        • čitateľskej a vizuálnej,
        • sociálnej a emocionálnej.

        Dôležitou súčasťou učenia je aj rozvoj metakognície — schopnosti premýšľať o vlastnom učení, pomenovať pokroky a plánovať ďalšie kroky.

         

        Tematické zameranie jednotlivých ročníkov

        1. ročník – škola a rodina Téma „Škola, náš druhý domov“ sprevádza žiakov naprieč predmetmi a aktivitami. Deti spoznávajú školu, triedu, komunitu, budujú sociálne vzťahy a emocionálne zručnosti. Nasledujú témy ako „Rodina, ktorá drží spolu“, „Malí pátrači“ či „Život na  farme“, ktoré prepájajú obsah všetkých vzdelávacích oblastí a podporujú objavovanie.

        2. ročník – okolie školy a obec Nosnou témou je „Naša obec na mape sveta“. Žiaci začínajú hľadaním svojej obce na mape a postupne spoznávajú širšie okolie. Rozvíjajú orientáciu v priestore, prácu s jednoduchými zdrojmi informácií, pozorovacie schopnosti a environmentálne myslenie.

        3. ročník – región Šariš s témou ,,Objavujeme našu obec a okolie“ Tretí rok je zameraný na poznávanie regiónu — jeho prírodného, historického a kultúrneho dedičstva. Žiaci vnímajú súvislosti medzi miestom, kde žijú, regiónom a Slovenskom. Učia sa klásť otázky, vyhľadávať informácie, spolupracovať a primerane prezentovať svoje zistenia.

         

        Spôsoby učenia v prvom cykle

        Počas celého cyklu je učenie organizované tak, aby žiaci získavali poznatky prostredníctvom:

        • skúmania,
        • zážitku,
        • pozorovania,
        • rozhovoru,
        • hry,
        • praktických činností.

        Dôraz sa kladie na bezpečné, podporné prostredie, v ktorom každý žiak zažíva úspech, rozvíja svoje silné stránky a učí sa rešpektovať rozmanitosť spolužiakov.

        Žiak sa učí:

        • objavovať,
        • tvoriť,
        • spoznávať hodnoty,
        • rozvíjať svoje zručnosti,
        • spolupracovať a komunikovať,
        • premýšľať o svojom učení a hodnotiť pokrok,
        • preberať primeranú zodpovednosť za svoje učenie,
        • využívať poznatky v každodenných situáciách.

        Úloha učiteľa

        Vyučovanie zabezpečuje učiteľ s aprobáciou na primárne vzdelávanie. Učiteľ vystupuje ako sprievodca učením — vytvára príležitosti na aktívne učenie, podporuje samostatnosť, spoluprácu a poskytuje priebežnú spätnú väzbu zameranú na rozvoj každého žiaka.

        Druhý cyklus (4. – 5. ročník)

        „Uč sa spolu so mnou“ – Ja to dokážem, som schopný vstúpiť do spolupráce.

        Cieľom druhého cyklu je, aby žiak dokázal bezpečne a jasne komunikovať svoje pocity, potreby a hranice, vyjadroval pre ne pochopenie u seba aj u iných a reflektoval svoje konanie a postoje. Zámerom súčasne je, aby žiak rozlišoval medzi faktami, domnienkami a hodnoteniami, a aby nadobudol väčšiu samostatnosť v učení a prevzal časť zodpovednosti za svoje učenie, uvedomil si, čo je oblasťou jeho záujmu a čomu by sa chcel hlbšie venovať. Žiak si vytvára vzťahy s rovesníkmi a učí sa spoločne s nimi riešiť úlohy a výzvy.

        V druhom cykle sa posilňuje aktívna úloha žiaka v procese učenia. Žiak postupne preberá väčšiu zodpovednosť za plánovanie, organizovanie a hodnotenie vlastného učenia. Rozvíja schopnosť vyhľadávať, triediť a kriticky posudzovať informácie z rôznych zdrojov a využívať ich pri riešení problémov.

        Dôležitou súčasťou vzdelávania je rozvoj čitateľskej, matematickej, digitálnej, prírodovednej a občianskej gramotnosti. Žiaci sa učia prepájať poznatky z rôznych vzdelávacích oblastí a využívať ich v reálnych životných situáciách.

        Tematické a projektové vyučovanie vytvára priestor na spoluprácu, diskusiu, argumentáciu a spoločné hľadanie riešení. Žiaci sa učia formulovať vlastné názory, rešpektovať odlišné pohľady a konštruktívne riešiť konflikty.

        V tomto období sa posilňuje aj poznávanie regiónu, Slovenska a Európy, budovanie vzťahu ku kultúrnemu a prírodnému dedičstvu, rozvoj environmentálnej zodpovednosti a uvedomovanie si vlastnej úlohy v komunite.

        Žiaci sa s pomocou spolužiakov a pod vedením učiteľa učia:

        • Rozvíjať a hodnotiť svoj pokrok
        • Nadobúdať samostatnosť v učení
        • Rozvíjať svoj talent
        • Uplatňovať vhodné stratégie učenia
        • Rozvíjať emocionálne a sociálne zručnosti
        • Spolupracovať pri riešení problémov a projektových úloh
        • Vyhľadávať, analyzovať a využívať informácie z rôznych zdrojov
        • Premýšľať o vlastnom učení a cielene ho zlepšovať
        • Argumentovať, diskutovať a prezentovať svoje názory primeraným spôsobom
        • Preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a konanie
        • Rozvíjať občianske postoje, rešpekt k rozmanitosti a schopnosť aktívne sa podieľať na živote triedy a školy

        Vyučovanie zabezpečujú spoločne a vyvážene učitelia s aprobáciou na primárne vzdelávanie a učitelia so špecializáciou na konkrétnu vzdelávaciu oblasť alebo vyučovací predmet.

        Učitelia vytvárajú podmienky na aktívne učenie, podporujú spoluprácu medzi žiakmi, poskytujú priebežnú spätnú väzbu a vedú žiakov k samostatnosti, zodpovednosti a celoživotnej motivácii učiť sa.

        4. Stupne vzdelania

        Základné vzdelanie sa člení na primárne vzdelanie a nižšie stredné vzdelanie.

        Primárne vzdelanie (ISCED 1) a úroveň 1 Slovenského kvalifikačného rámca / Európskeho kvalifikačného rámca (SKKR/EKR: 1) získava:

        • žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka 2. cyklu základného vzdelávania;
        • žiak s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý absolvoval posledný ročník základnej školy a nesplnil požiadavky minimálneho učebného výstupu;

        Nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2) a úroveň 2 Slovenského kvalifikačného rámca / Európskeho kvalifikačného rámca (SKKR/EKR: 2) získava:

        • žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka 3. cyklu základného vzdelávania;
        • žiak s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, ktorý absolvoval posledný ročník základnej školy a splnil požiadavky minimálneho učebného výstupu.

        Podmienkou úspešného absolvovania vzdelávacieho programu na účely získania príslušného stupňa vzdelania sa považuje splnenie požiadaviek minimálneho učebného výstupu. Minimálny učebný výstup definuje kvalitatívnu úroveň vedomostí, zručností a postojov, ktorá predstavuje dolnú hranicu pri hodnotení umožňujúcu získať stupeň vzdelania.

        5. Formy výchovy a vzdelávania

        Výchova a vzdelávanie v našej škole prebieha dennou formou štúdia. Vyučovanie sa začína o 7:30 hod. Vyučovanie prebieha prevažne  klasickými 45 minútovými hodinami v kombinácii s formou blokov, pričom počet hodín, počas ktorých sa výchovno - vzdelávacia činnosť uskutočňuje touto formou a ich obsahové zameranie bolo prerokované na Pedagogickej rade a je zachovaná celková časová dotácia predmetu podľa učebného plánu.

        Škola využíva ďalšie formy vyučovania ako outdoorové vyučovanie, zážitkové vyučovanie a projektové vyučovanie...

        Blokové vyučovanie

        Blok predstavuje 90-minútovú vyučovaciu jednotku, ktorá umožňuje prirodzené prepájanie učiva naprieč predmetmi. Vyučovací deň tvoria dva dopoludňajšie bloky, po ktorých nasledujú 45-minútové hodiny podľa rozvrhu.

        Blokové vyučovanie je postavené na:

        • prepájaní učiva cez reálne životné situácie,
        • aktívnej činnosti žiakov,
        • individuálnej a skupinovej práci,
        • prezentácii výsledkov,
        • sebahodnotení a slovnej spätnej väzbe.

        V 1. a 2. cykle sa bloky plánujú cez tému dňa (mapu mysle), ktorá integruje úlohy zo všetkých predmetov. Téma je motivačná a podporuje objavovanie, spoluprácu a tvorivosť.

        Klasické 45-minútové vyučovacie hodiny sa využívajú po druhom bloku, od 11:00 hod., podľa platného rozvrhu hodín. Slúžia najmä na predmety, ktoré vyžadujú kratšie, sústredené úseky práce.

         

        Outdoorové vyučovanie - vzdelávanie vo vonkajšom školskom prostredí

        S cieľom kvalitatívneho zlepšenia výchovno - vzdelávacieho procesu sa škola zameria na využívanie jedno hniezdo outdoorového vyučovania na školskom dvore, ktoré je k dispozícii na tento druh vyučovania. Jedná sa konkrétne o „exteriérovú triedu“. Využívajú sa prevažne na vyučovanie predmetov prírodovedného charakteru, no rovnako aj na vyučovanie ktoréhokoľvek vyučovacieho predmetu.

        Outdoorové vyučovanie podporuje:

        • zážitkové učenie,
        • environmentálne myslenie,
        • pozorovanie a prácu v teréne,
        • prepájanie prírodovedných a spoločenských tém.

         

        Exkurzie v rámci regiónu

        Cieľom tematických exkurzií je bližšie spoznávať prostredie rôznych úradov, inštitúcií a organizácií v regióne, prepájať učenie so životom.

        Tematické exkurzie :

        • Hasičská zbrojnica
        • Obecný úrad Pušovce, Čelovce, Proč
        • Proč BIO-farma
        • Hvezdáreň v Prešove
        • Múzeum v Prešove
        • Galéria v Prešove
        • Kostol sv. Mikuláša v Prešove – vyhliadková veža

         

         

         

         

         

        Zážitkové vyučovanie

        Našim cieľom je posilniť rozvoj osobnosti, sebapoznanie, lepšiu kooperáciu tímu, odhalenie silných a slabých miest tímovej práce, rozvoj kreativity a posilnenie spontánnosti. Prostredníctvom zážitku získajú žiaci vedomosti a zručnosti tak, aby si ich každý osvojil na celý život.

        Formy zážitkového vyučovania:

        • Spontánna výtvarná tvorba (napr. Deň Zeme, Deň vody ...),
        • v druhom ročníku prvého cyklu na jednej hodine týždenne v predmete Človek a spoločnosť organizovať vychádzky so zameraním na orientáciu a spoznávanie blízkeho okolia ,
        • Využitie tvorivej dramatiky vo vyučovaní (napr. bábkové divadlo, rolové hry, improvizácie, dialogizácia...),
        • spolupráca s rodičmi ( besedy s napr. včelárom, lesníkom, lekárom...),
        • využitie zážitkovej učebne

         

        Ročníkové projekty

        Ročníkové projekty budú prebiehať s cieľom:

        • spoznať a rozvíjať potenciál žiakov, ich schopnosti, talenty a predpoklady,
        • prehĺbiť znalosti žiakov o kultúrnych a historických pamiatkach v regióne Šariš,
        • rozvíjať jazykové, komunikačné a prezenčné zručnosti,
        • prakticky využiť získané vedomosti z jednotlivých predmetov.
        •  

        Ciele ročníkových projektov

        • objaviť a rozvíjať potenciál žiakov, ich talenty a záujmy,
        • prehĺbiť poznatky o kultúrnych, historických a prírodných hodnotách regiónu Šariš,
        • rozvíjať jazykové, komunikačné, prezentačné a tvorivé zručnosti,
        • prepájať učivo z viacerých predmetov do praktických aktivít, ktoré sú zvládnuteľné v málotriednej škole.

        1. ročník – Stretnutie s prírodou: Lesy a voda okolia Pušoviec - Tanama – BIO farma

        Miesto: Náučný chodník – okolie, pramene, lesné prostredie

        Zameranie: príroda, zvieratá, rastliny, voda, základné environmentálne návyky

        Námety aktivít:

        • mini „výskum“: čo rastie a žije v našom lese (listy, šišky, stopy, hmyz),
        • pozorovanie vody – potok, prameň, kolobeh vody v prírode,
        • tvorba prírodného herbára alebo „lesného kufríka“,
        • kreslenie a opis „môj strom“,
        • jednoduché merania: dĺžka tieňa, teplota vody, počítanie krokov,
        • krátka prezentácia: „Čo som objavil v lese“.

        2. ročník – Poklad Šariša: Opálové bane Dubník

        Miesto: Dubník – Slovenské opálové bane

        Zameranie: história ťažby, geológia, drahokamy, regionálne bohatstvo, bezpečný pohyb v podzemí

        Námety aktivít:

        • „Malí geológovia“ – čo je opál, ako vzniká, prečo je slovenský opál svetovo známy,
        • prehliadka podzemných chodieb (bezpečná trasa pre deti),
        • pozorovanie hornín, vrstiev, farieb, svetla v bani,
        • tvorba „mojej opálovej vzorky“ – kresba, opis, príbeh,
        • jednoduchý výskum: ako sa mení svetlo v podzemí, aké zvuky počujeme, aká je teplota,
        • tvorba mini-prezentácie: Poklad Dubníka – čo som sa naučil,
        • prepojenie s dejepisom: kto opál ťažil, kam sa vyvážal, prečo bol dôležitý.

        3. ročník – Zo života našich predkov: Remeslá a tradície Solivaru

        Miesto: Slovenské technické múzeum – Solivar, Prešov

        Zameranie: tradičná výroba soli, historické remeslá, technické zariadenia, život a práca v Solivare, nástroje, pracovné postupy, obydlia a každodenný život našich predkov

        Námety aktivít:

        • Exkurzia v Solivare – prehliadka historických objektov (varňa, čerpacia veža, sklad soli), ukážky tradičného spôsobu získavania a varenia soli, zoznámenie sa s nástrojmi a pracovnými postupmi.
        • Tvorba „minikroniky“: Ako sa vyrábala soľ kedysi Žiaci vytvoria krátky ilustrovaný zápis o tom, ako prebiehala ťažba a varenie soli, kto v Solivare pracoval a aké remeslá boli s výrobou soli spojené.
        • Praktické dielne: remeslá Solivaru
          • modelovanie jednoduchých nástrojov z hliny (lopaty, nádoby, vedrá, háky),
          • tvorba „solného balíčka“ – dekoratívne balenie soli ako tradičného produktu,
          • jednoduché pokusy so soľou (rozpúšťanie, kryštalizácia).
        • Porovnanie: život a práca kedysi vs. dnes
          • ako vyzerala práca v Solivare v minulosti,
          • čo sa zmenilo v technike, bývaní, doprave, školách, jedle,
          • diskusia: ktoré remeslá zanikli a ktoré sa zachovali.

         

        4.ročník – Ľudové tradície v okolí Haľagoš

        5.ročník – Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou /Tripolitana/

         

         

        Výlety v regióne Šariš

        Zameranie školských výletov

        • spoznávanie prírodných krás Šariša (lesy, voda, kopce, jaskyne, fauna, flóra),
        • objavovanie kultúrno-historických pamiatok regiónu (hrady, kaštiele, múzeá, archeologické lokality),
        • rozvoj regionálnej identity – „poznám svoj kraj“,
        • zážitkové učenie vhodné pre žiakov mladšieho školského veku

         

        Školské výlety sú zamerané na spoznávanie prírodných a kultúrno-historických pamiatok regiónu Šariš - Hrad Šariš – Veľký Šariš – výstup na hrad, história, vyhliadková veža a možnosť spojiť návštevu s Archeoparkom,  Kapušiansky hrad – Kapušany – turistický výlet spojený s poznávaním regionálnej histórie,  Slovenské technické múzeum - Národná kultúrna pamiatka Solivar – Prešov – zaujímavé poznávanie tradičnej výroby soli, mesto Prešov – historické centrum, Šarišské múzeum – Bardejov – prírodovedné a historické expozície; múzeum pripravuje aj zážitkovo-vzdelávacie programy pre školské skupiny, Bardejov – historické centrum – prechádzka po Radničnom námestí, bazilika a spoznávanie stredovekého mesta, Bardejovské Kúpele a skanzen – ľudová architektúra, tradičný život na Šariši a príjemná prechádzka kúpeľným parkom, opálové bane na Dubníku, Šarišský hrad, Zborovský hrad – Zborov – nenáročná turistika spojená s históriou hradu; patrí medzi odporúčané výletné miesta v okolí Bardejova, – veľmi dobrý pre mladších školákov; archeológia a život ľudí v minulosti podané zážitkovejšou formou, Zbojnícky hrad/Soľnohrad – Ruská Nová Ves – prírodovedno-turistický výlet do Slanských vrchov,  Ľubovniansky hrad a skanzen – Stará Ľubovňa – síce už na okraji tradičného Šariša, ale na celodenný školský výlet je to veľmi atraktívna kombinácia hradu a ľudovej architektúry.

         

        Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná:

        1. v celom rozsahu vzdelávania pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku individuálnym vzdelávaním preto, že ich zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole alebo preto, že boli vzatí do väzby alebo sú vo výkone trestu odňatia slobody,[1]
        2. v rozsahu podľa odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorí sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu, vrátane žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, [2]
        3. v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku podľa individuálneho učebného plánu, [3]4
        4. v rozsahu podľa rozhodnutia ministra školstva, vedy, výskumu a športu v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pre všetkých žiakov,[4]5
        5. v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však tri mesiace:

        • zo závažných organizačných dôvodov,
        • z technických dôvodov (napr. havária v budove školy, rekonštrukcia budovy školy),
        • z hygienicko-epidemiologických dôvodov, na základe nariadeného opatrenia príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva alebo
        • z iných dôvodov, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie detí a zamestnancov alebo môžu spôsobiť závažné škody na majetku.

        Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu učiteľa alebo odborného zamestnanca so žiakom, komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

        Integrované a flexibilné vyučovanie v 1.–3. ročníku

        V 1. cykle sa uprednostňuje vyučovanie, ktoré je:

        • integrované – témy spájajú učivo viacerých predmetov,
        • pružné – dĺžka a forma vyučovania sa prispôsobuje potrebám zmiešaných ročníkov,
        • zážitkové – deti sa učia prostredníctvom hry, pozorovania, experimentovania,
        • projektové – témy sa rozvíjajú v blokoch, nie v striktných 45-minútových hodinách.

        V málotriednej ZŠ je takýto spôsob práce prirodzený a efektívny, pretože umožňuje:

        • pracovať súčasne s viacerými ročníkmi,
        • prepájať vzdelávacie oblasti do jedného tematického celku,
        • podporovať spoluprácu medzi staršími a mladšími žiakmi,
        • vytvárať ucelené bloky učenia (napr. „Les“, „Voda“, „Hrad“, „Remeslá“),
        • využívať projektové vyučovanie, ktoré je pre 1.–3. ročník najprirodzenejšie.

        Výhody pre 1. cyklus v málotriednej ZŠ

        • deti sa učia v prirodzených celkoch, nie izolovaných predmetoch,
        • učiteľ môže pracovať s rôznymi ročníkmi naraz,
        • obsah sa dá prispôsobiť aktuálnym potrebám a možnostiam školy,
        • podporuje sa samostatnosť, spolupráca a tvorivosť,
        • vyučovanie je pre deti zrozumiteľné, prepojené a praktické.

        6. Vzdelávacie oblasti a vyučovacie predmety

        Vzdelávacia oblasť je základná jednotka obsahu vzdelávania a prostredníctvom nej sa aj postupne vymedzujú a napĺňajú ciele všeobecného vzdelávania. 

        Jednotlivé vzdelávacie oblasti sú koncipované tak, že sú na úrovni cieľov a obsahu vzájomne prepojené a navzájom sa podporujú. Ciele vzdelávacích oblastí sú vymedzené ako okruhy vedomostí, zručností a postojov na konci jednotlivých vzdelávacích cyklov. Vymedzené ciele sú ďalej špecifikované cez detailnejšie vzdelávacie štandardy, ktoré vedú k ich dosiahnutiu.

        Tam, kde je to žiadúce, je vzdelávacia oblasť identická s predmetom, čo je spravidla v prvých dvoch vzdelávacích cykloch. 

        V prvom vzdelávacom cykle sa uprednostňuje, aby bol obsah vzdelávania integrovaný a vytvára možnosť pružnej organizácie vzdelávania, ktorá nemusí byť založená výlučne na predmetovo‐hodinovom systéme, ale napríklad na blokovom či projektovom vyučovaní. V druhom vzdelávacom cykle, ktorý je chápaný ako prechodový a adaptačný, sa odporúča, aby bol obsah vzdelávania integrovaný, vytvára sa možnosť kombinácie pružnej organizácie vyučovania s klasickým predmetovo‐hodinovým princípom viazaným na vyučovanie jednotlivých predmetov.

        V štátnom vzdelávacom programe sú vzdelávacie oblasti rozčlenené na vyučovacie predmety, ktoré sú v 1. cykle často identické s oblasťami (napr. jazyk a komunikácia, matematika a práca s informáciami). V málotriednej škole je však prirodzené, že sa obsah vyučovania integrovaným spôsobom prepája.

        Každá vzdelávacia oblasť v 1. cykle smeruje k rozvoju základných kompetencií. V málotriednej škole sa tieto oblasti prirodzene prelínajú — napríklad téma „Les“ zahŕňa jazykové aktivity, matematické merania, prírodovedné pozorovania aj výtvarnú tvorbu.

         

        Vzdelávacia oblasť	Vyučovacie predmety  v 1.–3. ročníku	Zameranie vzdelávacích oblastí v 1. cykle
        Jazyk a komunikácia  (pre základné školy s vyučovacím jazykom slovenským)	Slovenský jazyk a literatúra	Integrované jazykové aktivity, rozprávanie, čítanie, počúvanie, práca s textom v rôznych témach.
        	Anglický jazyk
        Matematika a práca s informáciami	Matematika	Prepojenie s praktickými činnosťami (meranie, počítanie v prírode, hry, manipulácia s predmetmi).
        	Informatika	Základná práca s digitálnymi nástrojmi primeraná veku, bezpečnosť na internete.
        Človek a príroda	Človek a príroda	Pozorovanie, skúmanie experimenty, práca v teréne, projekty, základné prírodovedné pojmy
        Človek a spoločnosť	Človek a spoločnosť	Témy o obci, regióne Šariš, o škole rodine, tradíciách, jednoduché mapy, orientácia v priestore.
        	Náboženská výchova/ Etická výchova
        Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	Tvorivé dielne, práca s materiálmi, spev, rytmus, regionálne piesne a výtvarné motívy.
        	Hudobná výchova
        Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	Pohybové hry, základné športové zručnosti, pobyt v prírode.
        Človek a svet práce	Človek a svet práce	Jednoduché pracovné postupy, tvorba, práca s papierom, prírodninami, drobné projekty.

         

        7. Učebné osnovy

        Vzdelávacie štandardy obsahujú širší súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a postojov, ktoré má žiak preukázať na konci každého cyklu v jednotlivých vzdelávacích oblastiach. Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na výkonové a obsahové štandardy.

        Výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania, určujú optimálnu úroveň zručností a postojov, ktorú má žiak nadobudnúť. Výkonové štandardy majú rozdielne vlastnosti. Niektoré rastú počas všetkých troch vzdelávacích cyklov, a majú kvalitatívne gradačný a kumulatívny charakter. Iné sa dajú definitívne dosiahnuť v rámci jedného alebo dvoch cyklov alebo sa kumulatívne pridávajú ako nové v rámci jednotlivých cyklov.

        Obsahové štandardy určujú okruhy činností, témy a pojmy, ktoré predstavujú obsahy vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho predmetu. Za obsahový štandard sa považuje nielen vecný obsah vzdelávania (pojmy, vzťahy alebo procesy), ale aj aktivity, postupy, činnosti, ktoré sú súčasťou osvojovania obsahov a výrazne napomáhajú k dosahovaniu výkonových štandardov. Pojmy, ktoré má žiak ovládať aktívne, sú v obsahových štandardoch zvýraznené tučným písmom.

        Vzdelávacie štandardy sú východiskom pre tvorbu učebných osnov školského vzdelávacieho programu. V učebných osnovách škola rozdelila obsah vzdelávania jednotlivých vzdelávacích oblastí do vyučovacích predmetov a do jednotlivých ročníkov v rámci cyklu v súlade s učebným plánom školy.

        Charakteristiky vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov, vrátane ich obsahových a výkonových štandardov, sú v učebných osnovách podrobne rozpracované podľa jednotlivých ročníkov v rámci príslušných cyklov. Učebné osnovy sú uvedené v prílohe č. 1 tohto Školského vzdelávacieho programu (ŠkVP).

        8. Učebný plán

        Učebný plán školy je spracovaný podľa rámcového učebného plánu pre základné školy, školy a triedy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s vyučovacím jazykom slovenským.

         

        Rámcový učebný plán (ďalej aj „RUP“) stanovuje časové dotácie vzdelávacích oblastí alebo vyučovacích predmetov pre jednotlivé vzdelávacie cykly. Vymedzuje počet voliteľných (disponibilných) hodín, ktoré škola konkretizuje v učebnom pláne školského vzdelávacieho programu.

        Na základe ŠkVP a požiadaviek školy je učebný plán pre 1. a 2. cyklus  nasledovný:

        Vzdelávacia oblasť	Zoznam vyučovacích predmetov	1. cyklus			2. cyklus
        		1	2	3	4	5
        Jazyk a komunikácia	slovenský jazyk a literatúra	8+1*         8+1*          8			12
        	cudzí jazyk	1*             1*           3			6
        	druhý cudzí jazyk
        Matematika a informatika	matematika	4             4+1*       4+1*			8
        	informatika	1			2
        Človek a príroda	človek a príroda	1              1              1			4
        	biológia
        	fyzika
        	chémia
        Človek a spoločnosť	človek a spoločnosť	1              1              1			5
        	občianska náuka
        	geografia
        	dejepis
        	náboženská výchova náboženstvo/etická výchova	1               1              1			2
        Človek a svet práce	človek a svet práce	1                1              1			2
        Umenie a kultúra	hudobná výchova	1              1              1			2
        	výtvarná výchova	1              1              1			2
        Zdravie a pohyb	telesná a športová výchova	2              2              2			4
        Sumár hodín (za cyklus bez disponibilných hodín)		64			49
        Voliteľné (disponibilné) hodiny		2              3             1			4
        Spolu za cyklus		70			53
        Časové dotácie v ročníkoch		1.	2.	3.	4.	5.
        		22	23	25	26	27

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

         

        Disponibilné hodiny:

        Ročník	Nový vyučovací predmet	Počet hodín	Navýšenie hodinovej dotácie	Počet hodín
        1. ročník	Slovenský jazyk a literatúra	+1	Anglický jazyk	+1
        2. ročník	Slovenský jazyk a literatúra	+1	Anglický jazyk Slovenský jazyk	+1 +1
        3. ročník	Matematika	+1

         

         

         

         

         

        Tematické dni v 2. cykle ZŠ Pušovce
        		ročník	ročník
        	Názov tematického dňa	Udržateľná mobilita	Udržateľná mobilita
        	Súvis	Európsky týždeň mobility + Bicykel – kráľ udržateľnej mobility	Európsky týždeň mobility  + Kolobežka – kráľovná udržateľnej mobility
        	Termín realizácie	september	september
        	Prepojenie predmetov	SJL, TSV, VYV, CaSP, CaS, CaP	SJL, TSV, VYV, CaSP, CaS, CaP
        	Hodnoty školy	bezpečie, zodpovednosť	bezpečie, zodpovednosť
        	Názov tematického dňa	Zdravý tanier	Zdravý tanier
        	Súvis	Svetový deň zdravej výživy	Svetový deň zdravej výživy
        	Termín realizácie	október	október
        	Prepojenie predmetov	SJL, TSV, ANJ, MAT	SJL, TSV, MAT
        	Hodnoty školy	zodpovednosť, spolupráca	zodpovednosť, spolupráca
        3.	Názov tematického dňa	Slnko svieti na všetkých	Putovanie v čase
        	Súvis	Týždeň tolerancie  - rozmanitosť na Slovensku	Múzeum, galéria (napr. Trnava)
        	Termín realizácie	november	december
        	Prepojenie predmetov	SJL, RNK, CaS	CaS, VYV, SJL
        	Hodnoty školy	tolerancia	komunikácia
        4.	Názov tematického dňa	Putovanie v čase	Čaro Vianoc
        	Súvis	Múzeum,  galéria (napr. Nitra)	Zvyky a tradície
        	Termín realizácie	december	december
        	Prepojenie predmetov	CaS, VYV, SJL	SJL, ANJ, VYV, HUV, RNK
        	Hodnoty školy	komunikácia	spolupráca, tolerancia
        5.	Názov tematického dňa	Čaro Vianoc	Kto je na druhej strane
        	Súvis	Zvyky a tradície	Deň bezpečného internetu
        	Termín realizácie	december	február
        	Prepojenie predmetov	SJL, ANJ, VYV, HUV, RNK	SJL, INF, RNK
        	Hodnoty školy	spolupráca, tolerancia	zodpovednosť
        6.	Názov tematického dňa	Z rozprávky do rozprávky	Po stopách spisovateľov
        	Súvis	Marec mesiac knihy + divadelné predstavenie	Marec mesiac knihy
        	Termín realizácie	marec	marec
        	Prepojenie predmetov	SJL, VYV	SJL, VYV
        	Hodnoty školy	komunikácia	komunikácia
        7.	Názov tematického dňa	Kultúrne dedičstvo	Deň Zeme
        	Súvis	Skanzen, hrad ...	Svetový deň Zeme
        	Termín realizácie	máj	apríl
        	Prepojenie predmetov	SJL, CaS, CaP, VYV, CaSP	SJL,  CaP, VYV,
        	Hodnoty školy	Zodpovednosť, tolerancia	Zodpovednosť, tolerancia
        8.	Názov tematického dňa	Škola v pohybe	Škola v pohybe
        	Súvis	Aktívna škola - olympiáda	Aktívna škola - olympiáda
        	Termín realizácie	jún	jún
        	Prepojenie predmetov	SJL, TSV, VYV, CaSP	SJL, TSV, VYV, CaSP
        	Hodnoty školy	Bezpečie, zodpovednosť, tolerancia	Bezpečie, zodpovednosť, tolerancia

         

         

         

         

         

        DIDAKTICKÉ HRY

         

        Ročník	Obsah didaktických hier	Ciele didaktických hier
        1.	Simulácia ohrozujúcej situácie v prostredí triedy a nácvik privolania pomoci.	Rozpoznať a oznámiť situácie ohrozujúce bezpečnosť a zdravie.   Identifikovať osoby, na ktoré by sa mali obrátiť v prípade ohrozenia zdravia alebo života.
        	Základné poznatky súvisiace s ochranou života a zdravia v mimoriadnych situáciách.
        	Kolektívne aktivity - účelové hry s cieľom poukázať na dôležitosť spolupatričnosti a kolektívnosti.
        2.	Základné pravidlá cestnej premávky.	Dodržiavať pravidlá cestnej premávky pre chodcov. Rozpoznať a oznámiť situácie ohrozujúce bezpečnosť, zdravie Identifikovať osoby, na ktoré by sa mali obrátiť v prípade ohrozenia zdravia alebo života.
        	Základné poznatky súvisiace s ochranou života a zdravia v mimoriadnych situáciách.
        	Simulácia ohrozujúcej situácie a nácvik privolania pomoci.
        	Kolektívne aktivity - organizované prechádzky na určené miesta.
        3.	Prvá pomoc pri drobných poraneniach.	Poskytnúť prvú pomoc na veku primeranej úrovni. Identifikovať osoby, na ktoré by sa mali obrátiť v prípade ohrozenia zdravia alebo života.
        	Simulácia ohrozujúcej situácie a nácvik privolania pomoci.
        	Význam vzťahov s inými ľuďmi vrátane, rovesníkov, spolupráca v skupine, sebaochrana, rešpekt, sebaúcta, poznanie svojich schopností
        4.	Určovanie a výber vybraných smerov presunu, výber, príprava a likvidácia táboriska/ ohniska.	Poskytnúť prvú pomoc na veku primeranej úrovni. Rozpoznať a oznámiť nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie, využiť praktické zručnosti v sebaochrane. Absolvovať súvislý pochod s prekonávaním terénnych prekážok, v prírode sa správať podľa zásad ochrany životného prostredia.
        	Praktické poskytnutie prvej pomoci (stabilizovaná poloha, ošetrenie povrchového poranenia, popálenín).
        	Presun mierne členitým terénom s prekonávaním terénnych prekážok, základné pravidlá ochrany životného prostredia, cvičenia rovnováhy na prírodných prekážkach, nosenie prírodných predmetov jednotlivo, v dvojiciach a iných skupinách (klady, kamene, brvná a pod.), pohybové hry v prírode, základy geocachingu.
        5.	Určovanie a výber vybraných smerov presunu, výber, príprava a likvidácia táboriska/ohniska.	Poskytnúť prvú pomoc na veku primeranej úrovni. Rozpoznať a oznámiť nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie, využiť praktické zručnosti v sebaochrane. Dodržiavať zásady bezpečného správania sa pri vode, na horách v rôznych poveternostných podmienkach (ročných obdobiach). Popísať postup v krízových situáciách a primerane veku na tieto situácie reagovať.
        	Praktické poskytnutie prvej pomoci (stabilizovaná poloha, ošetrenie povrchového poranenia, popálenín).
        	Evakuácia, evakuačný batoh, úkryty, chemické ohrozenie, únik nebezpečných látok, povodne a záplavy, branné cvičenie – simulácia prežitia v prírode a správanie sa v terénne ohrozenom priamym vonkajším nebezpečenstvom.

         

         

         

        Poznámky k  učebnému plánu

        1. Učebný plán vymedzuje týždenný počet vyučovacích hodín. Jedna vyučovacia hodina podľa tohto plánu trvá 45 minút. V prípade realizácie blokového vyučovania v danom vyučovacom predmete, resp. vzdelávacej oblasti je jeden blok tvorený dvoma vyučovacími hodinami v trvaní 90 minút.

        Škola uplatňuje spôsoby organizácie vyučovania, ktoré sú prispôsobené osobitostiam žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov so všeobecným intelektovým nadaním v súlade s kapitolou 9 Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania

        2. Vyučovací predmet pre príslušný ročník, ktorý sa podľa učebného plánu základnej školy vyučuje jednu hodinu týždenne, teda 33 hodín ročne, možno zaradiť do rozvrhu hodín počas celého školského roka vyučovaný jednu vyučovaciu hodinu týždenne alebo dve vyučovacie hodiny každý druhý týždeň, len v prvom polroku alebo v druhom polroku školského roka alebo si škola zvolí vlastnú organizáciu vyučovania (exkurzia, blokovo, kurz a pod.).
        3. Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín na vyučovanie jednotlivých predmetov sa uskutočňuje podľa vyhlášky o základnej škole  § 3 ods. 1 až 4 vyhlášky č. 223/2022 Z.z.
        4. Maximálny počet vyučovacích hodín v týždni pre žiakov prvého ročníka nesmie byť vyšší ako 22, druhého ročníka nesmie byť vyšší ako 23 a pre žiakov tretieho ročníka nesmie byť vyšší ako 25.
        5. Rozdelenie hodín do ročníkov je v právomoci školy. Pri prestupe žiaka  škola zistí, podľa akého školského vzdelávacieho programu sa žiak vzdelával na predchádzajúcej škole a zabezpečí zosúladenie jeho vedomostí, zručností a postojov so svojím vlastným vzdelávacím programom spravidla v priebehu jedného roka. 
        6. Počet týždenných vyučovacích hodín ŠVP v jednotlivých ročníkoch a celkový počet hodín je presne určený v učebnom pláne. Škola využila disponibilné hodiny na posilnenie dotácie niektorých predmetov, ktoré sú v tabuľke vyššie vyznačené *
        7. Trieda sa môže deliť v každom predmete na skupiny podľa podmienok školy. Delenie a spájanie žiakov rôznych ročníkov sa uskutočňuje v zmysle vyhlášky MŠ SR č. 223/2022 Z. z. o základnej škole.

        • Na vyučovanie vyučovacích predmetov náboženská výchova a etická výchova sa trieda rozdeľuje na skupiny. Jedna skupina má najviac 20 žiakov. Do jednej skupiny možno spájať žiakov viacerých tried jedného ročníka. Ak počet žiakov v skupine klesne pod 12 žiakov, možno do skupín spájať najviac 17 žiakov rôznych ročníkov rovnakého stupňa alebo vzdelávacieho cyklu; ak to nie je možné, možno do skupín spájať žiakov najviac troch po sebe nasledujúcich ročníkov z dvoch vzdelávacích cyklov. Voľbu príslušného vyučovacieho predmetu nie je možné v priebehu školského roka zmeniť.

        • Pri vyučovaní predmetov, ktoré nie sú priamo uvedené vo vyhláške, možno žiakov deliť na skupiny podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy a podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

        8. Hodinové dotácie vyučovacích predmetov v učebnom pláne škola určuje tak, aby boli dodržané tieto pravidlá:
           1. Každý vyučovací predmet v učebnom pláne školy je zaradený do vzdelávacej oblasti definovanej v štátnom vzdelávacom programe.
           2. V učebnom pláne počet hodín pre konkrétny vyučovací predmet ako aj súčet hodinových dotácií tohto predmetu vo všetkých ročníkoch príslušného vzdelávacieho cyklu nie je v učebnom pláne nižší ako určuje učebný plán.
           3. V učebnom pláne počet hodín pre konkrétnu vzdelávaciu oblasť  ako aj súčet hodinových dotácií tejto vzdelávacej oblasti vo všetkých ročníkoch príslušného vzdelávacieho cyklu nie je v učebnom pláne nižší ako určuje učebný plán.
           4. Celkový súčet hodín v ročníku rešpektuje počet stanovený v učebnom pláne.
        9. Rozdelenie časových dotácií v učebnom pláne školy je východiskom pre rozdelenie učiva v učebných osnovách školského vzdelávacieho programu. Rozsah učiva v učebných osnovách pre jednotlivé predmety a ročníky zodpovedá rozdeleniu hodín v učebnom pláne školy.
        10. Škola realizuje v 2. cykle pre každý ročník tematické dni zamerané na rozvoj prierezových gramotností, pričom súčasťou je rozvoj metakognície a charakteru (nadpredmetové koncepty) rovnako ako vo vyučovaní v rámci všetkých vzdelávacích oblastí. Tematické dni sa realizujú v rozsahu 4 vyučovacích dní v jednom školskom polroku, pričom jeden vyučovací deň predstavuje 5 vyučovacích hodín. Ciele a obsah tematických dní pre jednotlivé ročníky, ktoré vychádzajú zo vzdelávacích štandardov a podporujú dosiahnutie cieľov základného vzdelávania, má škola zadefinované v školskom vzdelávacom programe.
        11.  Škola realizuje raz ročne v každom ročníku 1. cyklu a 2. cyklu didaktické hry. Jeden vyučovací deň predstavuje v 1. cykle päť vyučovacích hodín. Ciele a obsah didaktických hier  má škola zadefinované v školskom vzdelávacom programe v rámci učebných osnov vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb.
        12. Tretia hodina telesnej a športovej výchovy – 1. cyklus

        Tretia hodina telesnej a športovej výchovy sa na 1. stupni ZŠ realizuje v súlade s platnou legislatívou formou integrovanej výučby. Realizácia pohybových a športových aktivít ako náhrada za jednu hodinu z voliteľných (disponibilných) hodín  bude realizovaná v jednodňových – štvorhodinových cykloch TEV maximálne raz za mesiac, najmenej 33 hodín za rok, kde 1 hodina trvá 45 min.

        Podľa rámcového učebného plánu a poznámok k nim, naša kola nahradí túto hodinu vo všetkých štyroch ročníkoch aktívnym pohybom žiakov.

        Keďže naša škola nemá telocvičňu a má obmedzené priestorové možnosti, takže za nepriaznivého počasia sa budú realizovať alternatívne aktivity v učebniach, ako napríklad rytmické cvičenia, strečing, prechádzanie a relaxačné techniky. V prípade priaznivého počasia, budú pohybové aktivity realizované vonku, na školskom ihrisku, futbalovom ihrisku, v okolí školy a iné.

        Jej cieľom je podporovať zdravý životný štýl, primeraný pohyb detí a vytvárať pozitívny vzťah k telesnej aktivite. Hodiny majú hravý a zážitkový charakter a sú zamerané na prirodzený pohyb v interiéri i v exteriéri.

        Spôsoby realizácie:

        • Integrovane v rámci iných predmetov – prírodoveda, vlastiveda, hudobná a výtvarná výchova, triednické hodiny,
        • turistické a poznávacie vychádzky (2–4 km, podľa veku žiakov),
        • sezónne aktivity – jesenné a jarné prechádzky, zimné hry v prírode,
        • pohybové hry a rytmické cvičenia počas hudobnej výchovy alebo triednických hodín,
        • projektové dni – Deň zdravia, Školská olympiáda, športové popoludnia.

        Evidencia:

        • Hodiny sú zapisované do triednej knihy v daný deň ako „Telesná a športová výchova – integrovaná + stručný opis aktivity“ napr. „Jesenná vychádzka – zbieranie listov, turistická prechádzka (2–4 km)“
        • V časti Poznámky – „Aktívny pohyb žiakov“.
        • Hodiny sa kumulujú – napr. vychádzka môže pokryť viac hodín TEV
        • Pri blokovej alebo projektovej realizácii sa môže započítať viac hodín TEV (napr. spoznávacia vychádzka = 4 hodiny)

        Osobitné ustanovenia:

        • Žiaci oslobodení od telesnej a športovej výchovy sú oslobodení aj od integrovanej formy tretej hodiny.
        • Pedagóg je povinný zabezpečiť bezpečnosť žiakov počas všetkých pohybových aktivít a vopred informovať rodičov o plánovaných vychádzkach alebo projektových dňoch.

        Ročný plán – Integrovaná 3. hodina TEV

        Mesiac		Predmet / Aktivita	Príklady realizácie
        September		Prírodoveda / Vlastiveda	Poznávacia vychádzka v okolí školy, orientácia podľa svetových strán, hry v prírode
        Október		Prírodoveda	Jesenná vychádzka – zbieranie listov, turistická prechádzka (2–4 km)
        November		Hudobná výchova	Jednoduché tanečné hry, rytmické cvičenia s hudbou
        December		Triednická hodina	Zimné pohybové hry – guľovačka, sánkovanie, súťažné hry vonku
        Január		Výchova k zdraviu	Cvičenia na správne držanie tela, cviky proti bolestiam chrbta, jednoduchá joga
        Február		Hudobná výchova / TV	Tanec na zimné pesničky, korčuľovanie, zimné hry (ak sú možnosti)
        Marec	Prírodoveda		Jarná vychádzka – sledovanie prírody, pohybové hry v prírode
        Apríl	Projektový deň – Deň zdravia		Súťaže v družstvách, prekážkové dráhy, skoky cez švihadlo
        Máj	Vlastiveda		Poznávacia vychádzka po obci/meste, orientačná hra – Hľadanie pokladu
        Jún	Projektový deň – Školská olympiáda		Atletické disciplíny, štafetové hry, športové súťaže medzi triedami

         

         

        1. 9. Vyučovací jazyk

        Vyučovací jazyk je základným nástrojom vzdelávania, prostredníctvom ktorého si žiak osvojuje vedomosti a buduje svoju osobnú a kultúrnu identitu. Vyučovacím jazykom v našej škole je slovenský jazyk, v ktorom sa vyučujú všetky predmety v každom vzdelávacom cykle.

         

        1. 10. Systém podpory žiakov s princípmi inkluzívneho vzdelávania

        Škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania, rovnosti príležitostí, rešpektovania individuálnych potrieb žiaka a podpory jeho maximálneho možného rozvoja.

        Pri plánovaní, realizácii a hodnotení výchovno‑vzdelávacieho procesu škola vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie, zo školského vzdelávacieho programu, z katalógu podporných opatrení, z odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie, z odborných stanovísk pedagogických a odborných zamestnancov školy a z individuálnych potrieb konkrétneho žiaka.

        Žiaci so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami sa vzdelávajú podľa školského vzdelávacieho programu a učebného plánu školy. V prípade potreby škola využíva podporné opatrenia uvedené v katalógu podporných opatrení. Ak špeciálne výchovno‑vzdelávacie potreby žiakovi neumožňujú vzdelávať sa podľa školského vzdelávacieho programu, vzdelávanie sa realizuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

        Individuálny vzdelávací program sa vypracúva v súlade s odporúčaním zariadenia poradenstva a prevencie. Je to dynamický dokument, ktorý sa priebežne vyhodnocuje a upravuje podľa aktuálnych potrieb žiaka, jeho vývinu a účinnosti poskytovaných podporných opatrení. Podľa odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie možno do individuálneho vzdelávacieho programu zaradiť aj vyučovacie predmety zamerané na napĺňanie špeciálnych výchovno‑vzdelávacích potrieb žiaka.

        Škola neposkytuje podporu mechanicky podľa diagnózy, ale podľa funkčných potrieb žiaka v konkrétnych vzdelávacích a sociálnych situáciách. Pri nastavovaní podpory zohľadňuje najmä aktuálnu úroveň vedomostí, zručností a spôsobilostí žiaka, jeho pracovné tempo, spôsob komunikácie, potrebu úprav prostredia, metód, foriem práce a hodnotenia, potrebu kompenzačných a digitálnych pomôcok, ako aj potrebu podpory duševného zdravia, bezpečia a sociálneho začlenenia.

         

        Systém podpory žiakov v škole

        Systém podpory je založený na včasnom identifikovaní potrieb žiaka, plánovaní primeranej podpory, realizácii podporných opatrení, spolupráci pedagogických a odborných zamestnancov, komunikácii so zákonnými zástupcami, priebežnom vyhodnocovaní účinnosti podpory a jej úprave podľa aktuálnych potrieb žiaka.

        V podmienkach školy koordinuje podporu žiakov triedny učiteľ v spolupráci s vyučujúcimi,  zákonnými zástupcami a podľa potreby aj so zariadením poradenstva a prevencie.

        Školský podporný tím v škole nemáme, ale podporné opatrenia žiakom, ktorí ich potrebujú poskytujú učitelia, ktorí konzultujú problémy so žiakmi so špeciálnymi pedagógmi a psychológmi z ZPP z Prešova.

         

        Identifikácia potrieb žiakov

        Potreby žiakov sa identifikujú najmä prostredníctvom:

        • pedagogického pozorovania žiaka počas vyučovania a v školskom prostredí,
        • analýzy výsledkov učenia a školského pokroku,
        • rozhovorov so žiakom,
        • konzultácií so zákonnými zástupcami,
        • podnetov triedneho učiteľa, vyučujúcich, vychovávateľky
        • pedagogickej a orientačnej diagnostiky v škole,
        • odporúčaní zariadenia poradenstva a prevencie,
        • informácií z predchádzajúceho vzdelávania žiaka, ak sú škole dostupné.

        Prvotná podpora žiaka

        Prvotnú podporu poskytuje žiakovi vyučujúci alebo triedny učiteľ priamo na vyučovaní. Zahŕňa najmä:

        • úpravu spôsobu zadávania úloh,
        • overenie porozumenia zadaniu,
        • primerané tempo práce,
        • diferenciáciu úloh,
        • poskytnutie väčšieho množstva času,
        • využívanie názorných a kompenzačných pomôcok,
        • podporu pri organizácii práce,
        • priebežnú spätnú väzbu,
        • doplňujúce vysvetlenie učiva,
        • vytváranie bezpečného, predvídateľného a rešpektujúceho prostredia.

        Ak bežná pedagogická podpora nestačí, triedny učiteľ v spolupráci s vyučujúcimi, zákonnými zástupcami a podľa potreby aj so zariadením poradenstva a prevencie  následne navrhuje ďalší postup podpory.

        Ďalší postup podpory

        Súčasťou ďalšieho postupu môže byť najmä:

        • rozhovor so zákonnými zástupcami,
        • odporúčania pre vyučujúcich,
        • nastavenie konkrétnych podporných opatrení,
        • úprava organizácie vyučovania, metód, foriem práce alebo hodnotenia,
        • zapojenie pedagogického asistenta,
        • odborná intervencia v škole,
        • odporúčanie vyšetrenia alebo konzultácie v zariadení poradenstva a prevencie,
        • vypracovanie individuálneho vzdelávacieho programu, ak si to potreby žiaka vyžadujú.

        Koordinácia a dokumentácia podpory

        Podpora žiakov sa prerokúva podľa potreby na  pedagogických poradách, pracovných konzultáciách triednych učiteľov, konzultáciách s vyučujúcimi a pri komunikácii so zákonnými zástupcami. Frekvencia stretnutí závisí od aktuálnych potrieb žiakov a možností školy, najmenej však raz mesačne.

        Záznamy o poskytovanej podpore sa vedú formou:

        • pedagogických záznamov,
        • odporúčaní pre vyučujúcich,
        • záznamov z konzultácií so zákonnými zástupcami,
        • individuálnych plánov podpory,
        • individuálnych vzdelávacích programov,
        • inej internej dokumentácie školy.

        Škola pri vedení dokumentácie rešpektuje ochranu osobných údajov a zásadu primeranosti rozsahu zaznamenávaných informácií.

        Vyhodnocovanie účinnosti podpory

        Účinnosť podpory sa priebežne vyhodnocuje na základe:

        • pozorovania pokroku žiaka,
        • jeho zapojenia do vyučovania,
        • výsledkov učenia,
        • schopnosti samostatnejšej práce,
        • sociálneho začlenenia,
        • spätnej väzby od žiaka, zákonných zástupcov, vyučujúcich

        Podporné opatrenia sa podľa potreby upravujú, posilňujú, dopĺňajú alebo ukončujú.

        Spôsoby realizácie podpory

        Podpora žiakov so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami sa realizuje najmä:

        • v rámci časovej dotácie a obsahu jednotlivých vzdelávacích oblastí,
        • prostredníctvom voliteľných a disponibilných hodín,
        • prostredníctvom podporných opatrení podľa Katalógu podporných opatrení,
        • úpravou organizácie vyučovania, metód, foriem práce a spôsobov hodnotenia,
        • individuálnou alebo skupinovou podporou,
        • vyučovacími predmetmi zameranými na napĺňanie špeciálnych výchovno‑vzdelávacích potrieb žiaka,
        • spoluprácou pedagogických  zamestnancov školy a odborných zamestnancov ZPP
        • podľa potreby aj v spolupráci s externými odborníkmi a odbornými zariadeniami v súlade s platnou legislatívou.

         

        Úpravy podmienok vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením

        Škola podľa potreby upravuje podmienky vzdelávania tak, aby žiak mohol primerane dosahovať očakávané učebné výstupy. Úpravy sa môžu týkať najmä:

        • organizácie vyučovania,
        • spôsobu zadávania úloh,
        • tempa práce,
        • rozsahu a štruktúry úloh,
        • spôsobu komunikácie,
        • pracovného prostredia,
        • využívania kompenzačných a digitálnych pomôcok,
        • foriem overovania vedomostí,
        • spôsobu hodnotenia.

        Úprava obsahu, metód, foriem alebo hodnotenia neznamená automatické znižovanie vzdelávacích cieľov. Jej cieľom je odstraňovať alebo zmierňovať bariéry v učení, umožniť žiakovi prístup k vzdelávaniu, podporiť rozvoj kompenzačných stratégií a vytvoriť podmienky, v ktorých môže žiak preukázať skutočnú úroveň svojich vedomostí, zručností a spôsobilostí.

         

        Podpora žiakov so všeobecným intelektovým nadaním

        Škola vytvára podmienky na rozvoj potenciálu nadaných žiakov prostredníctvom:

        • obohacovania, prehlbovania a rozširovania učiva,
        • otvorených a problémových úloh,
        • bádateľských a projektových aktivít,
        • interdisciplinárneho prepájania poznatkov,
        • samostatnej práce,
        • rozvoja tvorivého a kritického myslenia,
        • argumentácie a reflexie vlastného učenia.

        Podpora nadaného žiaka zahŕňa aj podporu jeho sociálno‑emocionálneho vývinu, primeranej záťaže, spolupráce s rovesníkmi, sebaregulácie a duševnej pohody.

        Kombinované potreby žiakov

        Ak má žiak viacero druhov zdravotného znevýhodnenia alebo kombináciu zdravotného znevýhodnenia a nadania, škola pri plánovaní, realizácii a hodnotení vzdelávania zohľadňuje ich vzájomné pôsobenie a celkový profil žiaka. Podporné opatrenia sa nenastavujú izolovane podľa jednej diagnózy, ale podľa potrieb žiaka v konkrétnych vzdelávacích a sociálnych situáciách.

        Hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami

        Pri hodnotení žiaka škola hodnotí dosahovanie učebných výstupov, nie prejavy znevýhodnenia alebo dôsledky nedostatočne nastavenej podpory. Hodnotenie sa prispôsobuje individuálnym potrebám žiaka najmä úpravou:

        • času na vypracovanie úloh,
        • spôsobu overovania,
        • formy odpovede,
        • grafickej úpravy zadania,
        • možnosti využívať pomôcky,
        • možnosti ústneho overenia namiesto písomného,
        • kombinácie viacerých foriem hodnotenia.

        Forma hodnotenia musí byť v súlade so školským zákonom, vyhláškou o základnej škole a poskytovanými podpornými opatreniami. Musí zodpovedať individuálnym potrebám žiaka a umožniť jasne vyjadriť, do akej miery žiak dosahuje minimálny učebný výstup alebo vyššiu úroveň vzdelávacích štandardov.

        Pri rozhodovaní o postupe žiaka do ďalšieho vzdelávacieho cyklu škola zohľadňuje minimálny učebný výstup ako základnú kvalitatívnu úroveň vedomostí, zručností a postojov potrebnú na získanie príslušného stupňa vzdelania.

         

         

        Individuálne vzdelávanie

        Ak zdravotný stav žiaka neumožňuje jeho účasť na vzdelávaní v škole, môže plniť povinnú školskú dochádzku formou individuálneho vzdelávania v súlade s platnou legislatívou.

        Správanie žiaka, ktoré súvisí s nedostatkom porozumenia, nedostatočne rozvinutými zručnosťami alebo nedostatočne nastavenými podpornými opatreniami, nie je dôvodom na individuálne vzdelávanie.

        Pred rozhodnutím o individuálnom vzdelávaní škola preukázateľne využíva dostupné možnosti podpory tak, aby žiak mohol byť vzdelávaný v priestoroch školy.

        Podpora duševného zdravia a bezpečného prostredia

        Škola venuje osobitnú pozornosť podpore duševného zdravia žiakov so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami. Vytvára bezpečné, predvídateľné a rešpektujúce prostredie, ktoré predchádza:

        • školskému neúspechu,
        • preťaženiu,
        • frustrácii,
        • sociálnej izolácii,
        • negatívnemu sebaobrazu.

        Žiakov vedie k porozumeniu vlastným potrebám, bezpečnému vyjadrovaniu emócií, rozvoju sebadôvery, spolupráci s rovesníkmi a schopnosti požiadať o pomoc. Súčasťou podpory je aj posilňovanie pozitívnych vzťahov v triede, prevencia vylúčenia, rešpektujúca komunikácia a vytváranie podmienok bez zbytočných bariér v učení.

        Spolupráca so zákonnými zástupcami a odbornými zariadeniami

        Škola pri podpore žiaka aktívne spolupracuje so zákonnými zástupcami, ktorých primerane informuje o potrebách žiaka, navrhovanej podpore, realizovaných opatreniach a ich účinnosti. Komunikácia prebieha najmä prostredníctvom triedneho učiteľa, konzultácií, osobných stretnutí, elektronickej komunikácie alebo iným spôsobom určeným školou.

        V prípade potreby škola spolupracuje aj so zariadením poradenstva a prevencie, odbornými lekármi, terapeutmi, výchovnými zariadeniami alebo ďalšími odbornými subjektmi, ak je to v záujme podpory žiaka a v súlade s platnou legislatívou a ochranou osobných údajov.

        Záverečné ustanovenie

        Špecifiká výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sa riadia príslušnými prílohami Štátneho vzdelávacieho programu. Ide najmä o prílohu Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením a žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, prílohu Minimálny učebný výstup a ďalšie prílohy podľa charakteru potrieb konkrétneho žiaka.

         

        Škola vychádza z týchto zdrojov:

        • Inklucentrum (https://inklucentrum.sk)
        • Index inklúzie: Príručka na rozvoj škôl s dôrazom na inkluzívne hodnoty

        (https://epale.ec.europa.eu/system/files/2022-06/index-inkluzie.pdf#)

        • Škola nemá školský podporný tým:
        • Teoretický a praktický sprievodca (https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2023/01/MANUAL_SPT_web.pdf)
        • Odborné materiály pre školy a zriadovateľov k desegregácii
          •  Metodická príručka desegregácie (https://www.minedu.sk/data/att/b1e/32002.dfe3f4.pdf)
          •  Stratégie inkluzívneho prístup vo výchove a vzdelávaní (https://www.minedu.sk/data/att/928/23120.ae7062.pdf)

        Priebežne aplikuje vo výchove a vzdelávaní vybrané prvky z týchto zdrojov. Kapitola bude podrobnejšie vypracovaná do 31. augusta 2027.

         

        1. 11. Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov v národnostnom školstve

        Výchova a vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny sa realizuje v národnostnom školstve, t. j. v školách a triedach s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny alebo v školách a triedach s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny. Naša škola nepatrí medzi školy národnostného školstva, preto sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku.

         

        1. 12. Osobitosti výchovy a vzdelávania žiakov cudzincov

        Vzdelávanie žiakov – cudzincov v podmienkach školy prebieha podľa jednotnej štruktúry:

        A. Východiská a učebný plán

        Vzdelávanie žiakov – cudzincov sa realizuje podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie, Katalógu podporných opatrení a poznámok k rámcovému učebnému plánu. Žiaci sa vzdelávajú podľa učebného plánu školy. Pri plánovaní a realizácii výchovno‑vzdelávacieho procesu sa vždy zohľadňujú individuálne potreby žiaka – cudzinci, jeho predchádzajúce vzdelanie, úroveň ovládania slovenského jazyka a kultúrne špecifiká vyplývajúce z inej jazykovej a jazykovej skúsenosti.

        B. Rozvíjané spôsobilosti

        • schopnosť dorozumievať sa v slovenskom jazyku v bežných komunikačných situáciách aj v prostredí školy,
        • osvojenie jazykových prostriedkov potrebných na úspešné zapojenie sa do vyučovania všetkých predmetov,
        • orientácia v kultúrnom, sociálnom a školskom prostredí.

        C. Obsah výchovy a vzdelávania

        Obsah je zameraný na osvojovanie slovenského jazyka ako druhého jazyka, najmä na:

        • výslovnosť,
        • slovnú zásobu,
        • gramatiku,
        • porozumenie hovorenému a písanému textu,
        • ústny a písomný prejav.

        D. Spôsob realizácie a časová dotácia

        Podpora osvojovania si vyučovacieho jazyka školy prebieha:

        • integrovaním jazykovej podpory do vyučovania jednotlivých predmetov,
        • využívaním metód, foriem a stratégií výučby cudzieho jazyka,
        • individuálnym prispôsobením podľa aktuálnych potrieb žiaka – cudzinci.

        Škola upravuje metódy a formy najmä v predmetoch s vysokou jazykovou náročnosťou (slovenský jazyk a literatúra, predmety z oblastí Človek a spoločnosť, Človek a príroda). Všeobecné podporné opatrenia sa uplatňujú individuálne.

        E. Personálne zabezpečenie

        Bežné úpravy vo všetkých vyučovacích predmetoch realizujú vyučujúci jednotlivých predmetov v rámci svojich kompetencií.

        F. Úpravy hodnotenia

        Úpravy hodnotenia sa realizujú podľa Katalógu podporných opatrení. Počas adaptačného obdobia (odporúčané dve hodnotiace obdobia) sa predmet slovenský jazyk a literatúra neklasifikuje. Žiak je hodnotený stupňami: aktívne absolvoval, absolvoval, neabsolvoval. Úroveň ovládania jazyka sa zohľadňuje aj v ostatných predmetoch. Iná forma hodnotenia sa uvádza v zápisnici z pedagogickej rady spolu s predpokladanou dĺžkou obdobia, počas ktorého bude žiak hodnotený odlišne od ostatných žiakov. Osvojovanie akademického jazyka môže trvať 5–7 rokov, preto sa úroveň ovládania jazyka zohľadňuje aj v ďalších ročníkoch.

        G. Podpora duševného zdravia

        Škola vytvára prijímajúce, kultúrne otvorené prostredie, ktoré podporuje úspešnú adaptáciu žiaka, jeho zapojenie do triedneho a školského kolektívu a rozvoj sebadôvery pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka.

        Žiakovi – cudzincovi so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami môže byť poskytnutá komplexná podpora aj formou individuálneho vzdelávacieho programu v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania.

         

         

        1. 13. Hodnotenie žiakov v základnom vzdelávaní

                  Systematické hodnotenie je neoddeliteľnou súčasťou výchovno – vzdelávacieho procesu.  Slúži predovšetkým na poskytovanie spätnej väzby žiakom a podporu ich učenia sa, na poskytovanie spätnej väzby učiteľom a usmerňovanie  ich vyučovania a na informovanie rodičov a zákonných zástupcov o tom, ako ich deti zvládajú školské vzdelávanie. Zámerom a účelom hodnotenia nie je triedenie a selekcia žiakov. Hodnotenie zároveň nie je len vyjadrením toho, koľko si žiaci z učiva zapamätali, ale reflektuje ich schopnosť aplikovať  osvojované vedomosti a zručnosti v praktických situáciách.

        Hodnotenie prebieha počas celého procesu výchovy a vzdelávania, pričom sa rozlišuje priebežné hodnotenie (počas hodnotiaceho obdobia) a súhrnné hodnotenie (na konci hodnotiaceho obdobia). Žiak má právo byť informovaný o výsledkoch hodnotenia svojich vedomostí, zručností a spôsobilostí bezodkladne, zrozumiteľne a inštruktívne.

        Hodnotenie žiaka sa vykonáva v súlade so zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a s vyhláškou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 223/2022 Z. z. o základnej škole, ktoré ustanovujú zásady hodnotenia a klasifikácie žiakov v základnej škole.

        Hodnotenie odráža mieru dosiahnutia vzdelávacích štandardov a úroveň rozvoja spôsobilostí vyplývajúcich z gramotností definovaných v Štátnom vzdelávacom programe pre základné vzdelávanie (ďalej „ŠVP“), pokrok žiaka v čase a kvalitu procesu učenia. Predmetom hodnotenia nie je osobnosť žiaka, ani jeho psychologické charakteristiky, prípadne jeho limity vyplývajúce zo znevýhodnenia, ale výlučne proces a výsledky jeho  učenia sa, jeho úsilie a angažovanosť.

        V prípade, že žiak nedokáže naplniť výstupy a ciele výkonového štandardu pre daný ročník, bude sa pri zvažovaní postupu žiaka do vyššieho ročníka (prípadne cyklu) a pri posudzovaní prisúdenia stupňa vzdelania využívať Minimálny učebný výstup, ktorý je súčasťou Dodatku č. 5 k Štátnemu vzdelávaciemu programu pre základné vzdelávanie a predstavuje základnú referenčnú úroveň pri hodnotení. Dodatok je zverejnený na stránke https://www.minedu.sk/data/att/bdf/36284.45e632.pdf. Ďalší postup pri výchove a vzdelávaní žiaka bude konzultovaný aj s príslušným zariadením poradenstva a prevencie.

        Hodnotenie žiakov je prirodzenou súčasťou výchovno‑vzdelávacieho procesu. Jeho cieľom nie je len posúdiť mieru osvojenia vedomostí a zručností, ale najmä podporovať učenie, individuálny rozvoj a motiváciu každého žiaka k ďalšiemu napredovaniu. Hodnotenie poskytuje žiakovi, zákonnému zástupcovi aj učiteľovi priebežnú spätnú väzbu o dosahovaní vzdelávacích cieľov a vytvára priestor na plánovanie ďalšieho rozvoja.

        Pri hodnotení škola vychádza zo vzdelávacích štandardov jednotlivých vzdelávacích oblastí a v súlade s Dodatkom č. 5 k ŠVP rešpektuje aj minimálne učebné výstupy. Tie predstavujú kvalitatívnu úroveň vedomostí, zručností a postojov potrebnú na úspešné ukončenie príslušného vzdelávacieho cyklu a získanie stupňa vzdelania. Minimálny učebný výstup zároveň tvorí dolnú hranicu požadovanej úrovne zvládnutia vzdelávacích cieľov, pričom hodnotenie podporuje dosahovanie osobného maxima každého žiaka.

         

        Hodnotenie žiakov sa v škole riadi týmito princípmi:

        ➢ Zákonnosť a súlad so ŠVP – hodnotenie prebieha v súlade platnou legislatívou, vychádza z cieľov, obsahov a vzdelávacích štandardov ŠVP a následne ŠkVP.

        ➢ Kriteriálnosť – činnosti, prejavy a výkony žiaka sa posudzujú vo vzťahu k vopred stanoveným kritériám (vzdelávacím štandardom, kritériám vzdelávacieho predmetu, minimálnemu učebnému výstupu), nie vo vzťahu k výkonom ostatných žiakov. Minimálny učebný výstup je základným referenčným bodom pri posudzovaní, či žiak dosahuje úroveň potrebnú na priznanie stupňa vzdelania.

        ➢ Formatívnosť a podpora učenia – ťažiskom priebežného hodnotenia je formatívne hodnotenie počas procesu učenia, ktoré pomáha žiakovi pochopiť, kde sa nachádza (čo vie, aké má spôsobilosti), kam smeruje (čo sú jeho ciele) a ako sa tam môže dostať (aký je optimálny postup na dosiahnutie cieľov).

        ➢ Spravodlivosť a primeranosť – hodnotenie primerane zohľadňuje individuálne vzdelávacie potreby každého žiaka, jeho zdravotný stav, sociálny kontext a jazykové prostredie pri zachovaní primeranej náročnosti a rovnakých základných kritérií.

        ➢ Zrozumiteľnosť a transparentnosť – kritériá, spôsoby a formy hodnotenia sú žiakom a zákonným zástupcom vopred známe a vysvetlené. Žiak má právo poznať zdôvodnenie každého svojho hodnotenia.

        ➢ Participatívnosť žiakov – hodnotenie zahŕňa aj sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie ako nástroje rozvoja metakognície, zodpovednosti a schopnosti reflektovať vlastné učenie.

                  ➢ Celostnosť – hodnotenie sa zameriava na vedomosti, zručnosti – spôsobilosti v ich vzájomných súvislostiach. Odráža aj kvalitu a hĺbku vedomostí, nielen ich rozsah a správnosť.

        Škola zabezpečuje pravidelné, zrozumiteľné a včasné informovanie žiaka a jeho zákonných zástupcov o pokroku vo vzdelávaní, rozvoji kompetencií, gramotností, vedomostí, zručností a spôsobilostí vo vzťahu k cieľom a očakávaným výstupom vzdelávania.

         Informovanie sa uskutočňuje najmä:

         • priebežnou spätnou väzbou poskytovanou žiakovi počas vyučovacieho procesu,

         • slovným hodnotením alebo známkou v závislosti od cyklu a vzdelávacieho predmetu,

         • individuálnymi konzultáciami so zákonnými zástupcami na základe vzájomnej dohody,

         • individuálnymi stretnutiami za účasti triedneho učiteľa, vyučujúcich ak si to vyžaduje vzdelávacia alebo výchovná situácia žiaka.

        V prípade výrazného zhoršenia prospechu škola bezodkladne informuje zákonného zástupcu a podľa potreby navrhne podporné opatrenia alebo ďalší postup na podporu vzdelávania žiaka.

         

        Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje:

        1) priebežné hodnotenie - hodnotenie žiakov na vyučovacích hodinách počas školského roka. Poskytuje spätnú väzbu o priebehu učenia, umožňuje sledovať pokrok v učení a poskytuje priestor na zlepšenie sa.

        2) súhrnné hodnotenie – uskutočňuje sa na konci polroka pričom zohľadňuje všetky predchádzajúce priebežné hodnotenia a poskytuje konečný obraz o výkone žiaka za polročné obdobie v jednotlivých vzdelávacích predmetoch.

        Priebežné hodnotenie

        Cieľom priebežného hodnotenia je poskytnúť žiakovi konštruktívnu spätnú väzbu, ktorá mu pomôže zlepšiť svoje výkony.

        V jednotlivých predmetoch vyučujúci zväčša používajú sumatívne aj formatívne hodnotenie, pretože každé z nich má svoj špecifický účel a prínosy. Kombinácia týchto dvoch prístupov poskytuje komplexnejší obraz o výkone žiaka a jeho pokroku, prispieva k efektívnejšiemu a komplexnejšiemu vzdelávaciemu procesu. Pravidelná spätná väzba a motivácia počas formatívneho hodnotenia môžu viesť k lepším výsledkom v sumatívnom hodnotení. V priebehu hodnotiaceho obdobia využívajú vyučujúci diagnostické hodnotenie s cieľom zistiť úroveň, potreby a potenciál žiakov. V 1. a v 2. cykle je hlavným typom formatívne hodnotenie.

         

         

         

         

        Sumatívne hodnotenie	Formatívne hodnotenie
        Hodnotenie učenia – cieľom je zistenie čo žiaci vedia. Meria výkon žiaka. Nezisťuje príčiny neúspechu. Žiak nebýva informovaný ako môže zefektívniť/zlepšiť učenie. Je informovaný o výsledku. Porovnáva výkony žiakov.	Hodnotenie pre učenie - cieľom je zistenie čo žiaci vedia, čomu rozumejú, ako sa učia. Poskytuje okamžitú spätnú väzbu - čo zvládli dobre a na čo sa potrebujú zamerať. Hodnotenie je orientované na podporu ďalšieho efektívneho učenia sa žiaka. Má dialogický charakter, toleruje žiakove omyly a umožňuje korekciu. Na základe výsledkov učiteľ koriguje svoj postup a volí pre žiakov rozvojové stratégie.
        Realizácia sumatívneho hodnotenia  - spravidla sa realizuje na konci tematického celku - učiteľ overuje do akej miery žiaci zvládli učivo a následne prechádzajú na ďalšie učivo.	Realizácia formatívneho hodnotenia             - realizuje sa priebežne. Kam idem/ smerujem? – jasný edukačný cieľ, Kde sa práve nachádzam?  – spätná väzba, Ako sa dostanem k cieľu?  – rozvojové stratégie
        Forma sumatívneho hodnotenia  - hodnotenie učiteľom	Formy formatívneho hodnotenia                    - sebahodnotenie - rovesnícke hodnotenie  - hodnotenie učiteľom
        Spôsob sumatívneho hodnotenia                   - hodnotenie známkou                                   - slovné hodnotenie bez rozvojovej stratégie	Spôsob informovania  - ústne  - zapísaním do pracovných zošitov, písaniek, projektov, ...

         

        Ak je žiak hodnotený známkou, škola uplatňuje jednotnú stupnicu pri všetkých písomných prácach v každom vzdelávacom predmete:

        1 (výborný)	100% – 90%
        2 (chválitebný)	89% - 75%
        3 (dobrý)	74% - 50%
        4 (dostatočný)	49% - 25%
        5 (nedostatočný)	24% - 0%

         

         

        Ak je žiak hodnotení známkou, škola vo všetkých vzdelávacích predmetoch pod jednotlivými známkami rozumie:

        1  (výborný)	Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.
        2 (chválitebný)	Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.
        3  (dobrý)	Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.
        4 (dostatočný)	Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj v ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť. 5 (nedostatočný) Ž
        5 (nedostatočný)	Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

        ➢Výsledky hodnotenia písomných, elektronických, grafických prác a praktických činností oznámi učiteľ žiakovi najneskôr do 10 dní.

         ➢ Písomné práce predloží učiteľ k nahliadnutiu žiakovi a na vyzvanie i zákonnému zástupcovi žiaka pri osobnom stretnutí.

                  ➢ Všetky písomné, elektronické a grafické práce sa archivujú do konca príslušného školského roka. Archivuje ich učiteľ alebo žiak v portfóliu. Za portfólium zodpovedá učiteľ daného predmetu.

                  ➢ V jeden deň môže žiak robiť len jednu písomnú skúšku , ktorá trvá viac ako 25 minút(zvyčajne po prebratí tematického celku)

        ➢ Žiak, ktorý sa nezúčastnil písania písomnej práce alebo testu absolvuje ho podľa zváženia vyučujúceho v najbližšom možnom termíne určenom vyučujúcim.

        ➢ Žiak je z každého predmetu hodnotený ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.

        ➢ Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o jeho prospechu.

         

        Súhrnné hodnotenie

        Súhrnné hodnotenie žiaka sa vykonáva na konci prvého a druhého polroka školského roka a uvádza sa na vysvedčení. Vychádza z priebežného hodnotenia dosahovaného počas celého hodnotiaceho obdobia. Pri jeho určovaní sa zohľadňujú všetky relevantné výsledky a prejavy žiaka, ktoré poskytujú komplexný obraz o miere dosiahnutia stanovených cieľov a očakávaných výstupov vzdelávania.

         Súhrnné hodnotenie vyjadruje úroveň osvojenia vedomostí, zručností, spôsobilostí a rozvoja kompetencií žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch. Zároveň poskytuje zákonným zástupcom, škole a vzdelávacím inštitúciám na vyšších stupňoch vzdelávania informáciu o dosiahnutých výsledkoch žiaka a slúži ako jeden z podkladov pri rozhodovaní o jeho ďalšom vzdelávacom smerovaní. klasifikácie,

        Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v 1. až 5. ročníku sa vykonáva formou klasifikácie.

         

         

         

         

         

        Hodnotenie	Vysvetlenie kritérií hodnotenia
        absolvoval	- ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval,
        neabsolvoval	- ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval,
        oslobodený	- ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom rozsahu

         

         

        Hodnotenie v jednotlivých ročníkoch 1. cyklu

        Vzdelávacia oblasť	Vyučovací predmet	Ročníky
        		1.	2.	3.
        Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	Z	Z	Z
        	Anglický jazyk	Z	Z	Z
        Matematika a práca s informáciami	Matematika	Z	Z	Z
        	Informatika	-	-	Z
        Človek a príroda	Človek a príroda	Z	Z	Z
        Človek a spoločnosť	Človek a spoločnosť	Z	Z	Z
        	Náboženská výchova   Etická výchova	A	A	A
        Človek a  svet práce	Človek a svet práce	Z	Z	Z
        Umenie a kultúra	Hudobná výchova	A	A	A
        	Výtvarná výchova	A	A	A
        Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	A	A	A

        SH – slovné hodnotenie, K – kombinované hodnotenie, Z – známka, A – absolvoval/neabsolvoval

        SH/Z – slovné hodnotenie v prvom polroku, hodnotenie známkou v druhom polroku

         

        Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého polroka a druhého polroka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania. Hodnotenie správania je rozpracované v Školskom poriadku.

         

         

         

        Hodnotenie	Vysvetlenie kritérií hodnotenia
        prospel s vyznamenaním	Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie výborný.
        prospel veľmi dobre	Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší ako chválitebný.
        prospel	Vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka, v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný.
        neprospel	Ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel alebo z niektorého vyučovacieho predmetu má hodnotenie „neabsolvoval“.

         

        V súlade s platnou legislatívou:

         - Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.

         - Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí.

         - Ak nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy, a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho predmetu neprospel.

        - Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta. Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, môže na základe rozhodnutia riaditeľky školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku.

         - Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník. Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné zo závažných zdravotných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne.

        - Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky z viacerých dôvodov, ak:

        • neprospel z vyučovacieho predmetu na konci druhého polroka,
        • o preskúšanie požiada zákonný zástupca, (napr. pri pochybnostiach o správnosti klasifikácie),
        • sa preskúšanie koná na podnet riaditeľky školy (napr. pri pochybnostiach o správnosti klasifikácie, veľkom množstve vymeškaných hodín),
        • je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,
        • plní osobitný spôsob školskej dochádzky,
        • má povolené individuálne vzdelávanie,
        • ukončuje vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.

         - Termín, obsah a formu komisionálnej skúšky určí riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade. Žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať komisionálnu skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie do 10. septembra.

        - Komisionálna skúška spravidla pozostáva z písomnej a ústnej časti. V predmetoch zameraných na praktické činnosti aj z praktickej časti.

        - Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške.

         

        Formy, pravidlá a organizácia priebežnej klasifikácie

        • Priebežné hodnotenie: Výkon žiaka a úroveň dosahovania výkonových štandardov sa priebežne zaznamenávajú prostredníctvom klasifikačných stupňov 1 (výborný) až 5 (nedostatočný) v elektronickom systéme EduPage.

        • Diferenciácia fáz učenia (Neznámkovanie nácviku): Výchovno-vzdelávací proces sa striktne delí na nácvikovú fázu a fázu overovania. Nácviková fáza (prvé pokusy, domáce úlohy, pracovné listy, nácvikové diktáty) slúži výhradne na diagnostiku potrieb žiaka, fixáciu učiva a prácu s chybou. V tejto fáze sa známky neudeľujú. Fáza overovania nastáva až po dostatočnom upevnení učiva a podlieha oficiálnej klasifikácii.

        • Systém váh známok (Váhová hierarchia): Za účelom dosiahnutia objektívnosti a transparentnosti sa jednotlivým klasifikačným záznamom v systéme EduPage priraďujú záväzné váhy podľa dôležitosti a komplexnosti plneného štandardu. Učitelia využívajú plošne predvolené kategórie nastavené administrátorom:

         

         

         

        Kategória hodnotiacej udalosti v EduPage	Váha	Charakteristika a rozsah zadania
        Sumatívne overenie (Veľký test / Projekt)	2,0	Komplexné overenie po ukončení tematického celku, ucelená prezentácia alebo finálna praktická úloha preukazujúca zvládnutie výkonového štandardu.
        Priebežné overenie (Päťminútovka / Odpoveď)	1,0	Hodnotenie čiastkových vedomostí a zručností (krátke písomné práce do 15 minút, ústny prejav, technika čítania, samostatná práca na hodine).
        Doplnková známka (Aktivita)	0,5	Krátkodobá aktivita na vyučovacej hodine, úroveň pripravenosti, miera zapojenia sa do skupinových činností a kooperácie.

             

        Zabezpečenie rozvojového prístupu a zákaz aritmetického priemeru

        • Zákaz lineárneho priemeru: Výsledná známka na vysvedčení za príslušné hodnotiace obdobie (polrok/koniec školského roka) nesmie byť mechanickým aritmetickým priemerom priebežných známok z EduPage.

        • Princíp finálnej kompetencie: Výsledná klasifikácia plne zohľadňuje stúpajúcu vývojovú trajektóriu žiaka. Vyjadruje reálnu, aktuálne dosiahnutú úroveň vedomostí a zručností v závere daného obdobia. Ak žiak na začiatku témy vykazoval nedostatky (známka 3 alebo 4), ale systematickou prácou učivo v závere polroka bezpečne zvládol na úroveň prvej desiatky, predchádzajúce známky sa do záverečnej klasifikácie nezapočítavajú negatívnym spôsobom.

        • Inštitút opravného preskúšania (Právo na nápravu): V prípade, že žiak v overovaní vedomostí (váha 2,0 a 1,0) dosiahne neuspokojivý résultat (klasifikačný stupeň 3, 4 alebo 5), má právo na jedno opravné preskúšanie po predchádzajúcej konzultácii a doučení učiva. Opravný pokus sa realizuje spravidla do 7 kalendárnych dní od zápisu pôvodnej známky.

        • Pravidlo absolútneho nahradenia známky: Ak žiak v opravnom pokuse preukáže vyššiu úroveň vedomostí, nová lepšia známka v plnom rozsahu nahrádza a prepisuje pôvodnú horšiu známku v systéme EduPage. Pôvodná známka sa z herného plánu vymazáva (neodhadzuje sa do priemeru), čím sa eliminuje jej penalizačný vplyv.

         

        Osobitné pravidlo pre adaptačné obdobie v 1. ročníku: V období primárnej adaptácie žiakov na školské prostredie (od 1. septembra do 31. januára v 1. ročníku) sa v prípade dosiahnutia úspešnosti pod 50 % (známky 4 a 5) povinne uplatňuje formatívny odklad hodnotenia. Učiteľ prácu neoznačí známkou, ale zapíše percentuálnu úspešnosť s komentárom „Prepracovať“ a vráti ju žiakovi na doučenie. Týmto opatrením sa eliminuje demotivácia v ranom štádiu školskej dochádzky.

        Pravidlá pre absencie na sumatívnych overovaniach (Váha 2,0)

        • Označenie absencie: Ak žiak v deň konania sumatívneho overenia (veľký test, vopred ohlásená písomná práca) chýba, učiteľ mu do EduPage nezadáva známku, ale udalosť označí príznakom „Ch“ (Chýbal). Táto značka nemá žiadny vplyv na priebežný prospech.

        • Povinnosť dopísania: Po návrate žiaka do školy (ak jeho absencia trvala viac ako 3 po sebe nasledujúce vyučovacie dni) určí vyučujúci po dohode so žiakom termín na dopísanie zmeškaného overenia (spravidla do 5 pracovných dní od nástupu). Ak žiak chýbal iba v deň testu a predchádzajúci proces nácviku absolvoval, test píše bezodkladne po nástupe.

        • Právo na prípravu: Ak bola absencia dlhodobá (viac ako 2 týždne), žiak má právo na individuálne konzultácie a primeraný čas na dobehnutie učiva. Prácu s váhou 2,0 píše až po uplynutí tejto adaptačnej lehoty.

        • Neospravedlnená absencia: V prípade preukázateľne úmyselného alebo neospravedlneného vyhýbania sa overovaniu vedomostí (napr. útek z vyučovacej hodiny) sa výkon hodnotí klasifikačným stupňom 5 (nedostatočný).

        Postup pri prechode žiaka z inej školy (Rozdielové štandardy)

        • Diagnostické obdobie: Žiakovi, ktorý prestúpi z inej základnej školy v priebehu školského roka, sa poskytuje adaptačné obmedzenie v rozsahu 14 kalendárnych dní. V tomto období sa jeho výkon neklasifikuje známkou s váhou 2,0 ani 1,0.

        • Overenie chýbajúcich štandardov: Vyučujúci porovná dosiahnuté vzdelávacie výstupy žiaka s výkonovými štandardmi nášho ŠkVP. Ak žiak na predchádzajúcej škole neprebral učivo, ktoré sa u nás už overovalo, učiteľ mu určí primeraný čas na doštudovanie a nehodnotí ho spätne známkou 5. Výsledná klasifikácia v danom polroku sa oprie o štandardy preukázané po prestupe.

         

        Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť a zverejniť žiakovi a jeho rodičom informácie o tom, ako žiak zvláda danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky.

        Pri posudzovaní žiaka bude kladený dôraz okrem iného na jeho rečový prejav (odpovede), písomný prejav (písomné práce a písomné skúšky), zručnosti, úroveň práce s knihou, úroveň vedenia písomností, úroveň tvorby a prezentácie projektov, samostatná pracovná aktivita na vyučovacích hodinách, dodržiavanie školského poriadku, plnenie si povinností ako člena triedneho kolektívu. Osobitnú pozornosť bude škola naďalej venovať disciplíne každého žiaka v triede, v budove i mimo školy.

        Neoddeliteľnou súčasťou tohto snaženia je sledovanie, ako žiaci používajú učebné pomôcky, ako narábajú s majetkom v triede a v budove. Všetko úsilie školy pri hodnotení žiaka sa bude vykonávať v prepojení vedomostí, zručností, spôsobilostí, vychovanosti a schopnosti čo najúspešnejšie ukončiť školu.

        Škola nedopustí, aby prostredníctvom hodnotenia dochádzalo k rozdeľovaniu žiakov na úspešných a menej úspešných, ako aj to, aby hodnotenie vedomostí, zručností a vôbec spôsobilosti žiakov bolo odlíšené od hodnotenia správania. V súlade s moderným poňatím výchovy a vzdelávania bude škola viesť svojich pedagógov, aby hodnotenia žiakov boli vždy v súlade s platnou legislatívou, aby boli spravodlivé, nestranné, adresné a aby boli vykonávané s pedagogickým optimizmom.

         

            Všeobecné zásady hodnotenia a klasifikácie prospechu žiaka:

        a)    Hodnotenie a klasifikácia žiaka sa uskutočňuje podľa teraz platného osobitného predpisu

        b)    Uskutočňuje sa priebežné hodnotenie a súhrnné hodnotenie. Priebežné hodnotenie sa uskutočňuje na vyučovacích hodinách z jednotlivých predmetov. Súhrnné hodnotenie žiaka sa uskutočňuje na konci prvého a druhého polroka, vyjadruje výsledky klasifikácie a slovného hodnotenia v jednotlivých vyučovacích predmetoch a správania. Stupne celkového prospechu sa uvádzajú na vysvedčení.

        c)       Súhrnné hodnotenie a klasifikácia žiaka sa prerokuje v pedagogickej rade školy.

        d)       Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa a internetová žiacka knižka Edupage.

        e)       Cieľom  a základom každého hodnotenia je poskytnúť žiakovi spätnú väzbu, čo sa naučil a zvládol, v čom sa zlepšil, v čom    robí chyby a ako má postupovať ďalej.

        f)       Hodnotenie by malo viesť k pozitívnemu vyjadreniu a malo by byť pre žiaka motivujúce. Nehodnotí sa osoba žiaka, ale konkrétny overovaný problém. Dôležité je uplatňovať primeranú náročnosť a pedagogický takt, sústredíme sa na individuálny pokrok každého žiaka.

        g)       Pri priebežnom hodnotení učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť. Pri súhrnnom hodnotení objektívne hodnotí kvalitu vedomostí, zručností a návykov. Pri pribežnom hodnotení používame rôzne formy, od klasifikácie, cez bodové hodnotenie, slovné hodnotenie, až po sebahodnotenie žiakov.

         

        Postup pri hodnotení klasifikáciou

         

        Pri klasifikácii výsledkov vo vyučovacích predmetoch sa v súlade s požiadavkami učebných osnov hodnotíme

        a)       celistvosť, presnosť, trvácnosť osvojenia požadovaných poznatkov, faktov, pojmov, definícií, zákonitostí a vzťahov,

        b)       kvalitu a rozsah získaných zručností vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti,

        c)       schopnosť zaujať stanovisko a uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri výklade a hodnotení prírodných a spoločenských javov  a zákonitostí,

        d)       schopnosť využívať a zovšeobecňovať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach,

        e)       kvalitu myslenia, predovšetkým logickosť, samostatnosť a tvorivosť,

        f)        aktivitu v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,

        g)       presnosť, výstižnosť, odbornú a jazykovú správnosť ústneho a písomného prejavu,

        h)       kvalitu výsledkov činnosti,

        ch) osvojenie účinných metód samostatného štúdia.

         

                  Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov pre  ISCED 1 – 1. a 2. cyklus

         

        Kontrolné diktáty:                

        Ročník	Počet slov	Počet diktátov
        1. roč.	10 - 20	1
        2. roč.	20 - 30	10
        3. roč.	30 - 40	10
        4. roč.	40 - 50	10

         

        Hodnotenie diktátov pre 1. a 2. cyklus - klasifikačná stupnica:

        Počet chýb	Klasifikačná stupnica	Klasifikačná stupnica slovom
        0 – 1	1	výborný
        2 – 4	2	chválitebný
        5 – 7	3	dobrý
        8 – 10	4	dostatočný
        11 a viac	5	nedostatočný

         

        • Cvičné diktáty sa neznámkujú: Pravopisné cvičenia a nácvičné diktáty slúžia na automatizáciu písania. Opravujú sa bezodkladne, pričom učiteľ v nich vyznačí len počet chýb alebo bodov bez priradenia známky.

        • Kontrolné diktáty (Váha 1,0): Píšu sa výhradne po dôkladnom prebratí a upevnení pravopisného javu. Sú hodnotené známkou s fixnou váhou 1,0 (priebežná známka).

         

        Všetky chyby sú rovnocenné. Za chybu sa považuje aj nesprávne rozdelené slovo na konci riadka, nečitateľné písmeno (slovo), vynechané alebo naviac napísané písmeno (slovo), chýbajúce alebo chybne napísané interpunkčné znamienko.

         

        Klasifikácia písomných prác, testov, krátkych previerok z predmetov:

          

        Percentuálna stupnica	1.ročník	2.ročník	3.ročník	4.ročník	5.ročník
        100%   -   90%	1 výborný	1 výborný	1 výborný	1 výborný	1 výborný
        89%   -   75%	2 chválitebný	2 chválitebný	2 chválitebný	2 chválitebný	2 chválitebný
        74%   -   50%	3 dobrý	3 dobrý	3 dobrý	3 dobrý	3 dobrý
        49%   -   30%	4 dostatočný	4 dostatočný	4 dostatočný	4 dostatočný	4 dostatočný
        29%   -    0%	5 nedostatočný	5 nedostatočný	5 nedostatočný	5 nedostatočný	5 nedostatočný

         

         

        1. Formy a konkrétne metódy priebežného a súhrnného hodnotenia pre každý hodnotený vyučovací predmet

        Ročník	Vyučovací predmet	Metódy priebežného hodnotenia podklady pre súhrnné hodnotenie		Formy hodnotenie
        		Sumatívne hodnotenie	Formatívne hodnotenie	priebežné hodnotenie	súhrnné hodnotenie
        Prvý	Slovenský jazyk a literatúra	Ústna odpoveď Tematický test Krátka písomka (5-minútovky) Pracovný list Projekt (plagát, lapbook...) Diktát, Pravopisné cvičenie Umelecký prednes, dramatizácia Čítanie	Sebahodnotenie: Sebahodnotiace hárky, techniky sebahodnotenia (napr. palec hore, palec dole, semafor a iné....) Rovesnícke hodnotenie  Hodnotenie učiteľom - (spätnoväzbové slovné hodnotenie, pečiatky, nálepky, práca s chybou) Pozorovací, diagnostický hárok Portfólio žiaka Záznamy v EduPage (aktivita na vyučovaní,  poznámky)                           Sebahodnotenie: Sebahodnotiace hárky, techniky sebahodnotenia (napr. palec hore, palec dole, semafor a iné....) Rovesnícke hodnotenie  Hodnotenie učiteľom - (spätnoväzbové slovné hodnotenie, pečiatky, nálepky, práca s chybou) Pozorovací, diagnostický hárok Portfólio žiaka Záznamy v EduPage (aktivita na vyučovaní,  poznámky)	Slovné hodnotenie Iné formy – formatívne hodnotenie                                             Slovné hodnotenie Iné formy – formatívne hodnotenie	Klasifikácia           Klasifikácia         Klasifikácia           Klasifikácia       Klasifikácia                     Slovné hodnotenie     Slovné hodnotenie     Slovné hodnotenie     Slovné hodnotenie     Slovné hodnotenie
        	Anglický jazyk	Ústna produkcia - ústne odpovede, dialóg Písomná produkcia - krátke písomné práce, tematické testy, Projekt,
        	Matematika	Ústna odpoveď Krátka písomka (5-minútovky) Tematický test Pracovný list Tvorivé úlohy (geometria, stavby – manipulácia s predmetmi.....)
        	Človek a príroda	Ústna odpoveď Pracovný list Projekt, lapbook Výstup z bádateľskej aktivity
        	Človek a svet práce	Pracovný list Výrobok Projekt
        	Náboženská výchova	Rozhovor a diskusia, Hra a modelové situácie, Tvorivé úlohy a aktivity, Krátke pracovné listy Projekt
        	Etická výchova	Rozhovor a diskusia, Hra a modelové situácie, Tvorivé úlohy a aktivity, Krátke pracovné listy Projekt
        	Hudobná výchova	Samostatný hudobný prejav Pracovný list Projekt , Plagát, lapbook
        	Výtvarná výchova	Samostatná tvorivá činnosť Kolektívna tvorivá činnosť Praktické činnosti
        	Telesná a športová výchova	Pohybová zručnosť Dodržiavanie pravidiel

         

         

        Škola pri hodnotení uplatňuje princípy formatívneho a sumatívneho hodnotenia. Dôraz kladie najmä na podporu individuálneho pokroku žiaka, rozvoj jeho schopnosti sebahodnotenia, aktívneho učenia sa a zodpovednosti za vlastné vzdelávanie. Hodnotenie rešpektuje individuálne výchovno-vzdelávacie potreby žiakov a princípy inkluzívneho vzdelávania.

        Pri hodnotení učiteľ vychádza:

        • z cieľov vyučovacej jednotky,
        • z výkonových štandardov,
        • z obsahových štandardov,
        • z kritérií hodnotenia,
        • z indikátorov dosiahnutia výkonu žiaka.

        Učiteľ si volí metódy, formy a nástroje hodnotenia podľa charakteru vzdelávacieho cieľa, výkonového štandardu a obsahu učiva tak, aby hodnotenie objektívne overovalo mieru dosiahnutia očakávaných vzdelávacích výstupov.

        Vyučovacie predmety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia

        V súlade so školským vzdelávacím programom, platnou legislatívou a rozhodnutím Pedagogickej rady ZŠ Pušovce 1, v Pušovciach sa v nasledujúcich vyučovacích predmetoch  v 3. cykle neuplatňuje klasifikácia známkou. Výsledky vzdelávania sa hodnotia formou „absolvoval/absolvovala“ alebo „neabsolvoval/neabsolvovala“:

        • Náboženská výchova / Etická výchova,
        • Telesná a športová výchova,
        • Hudobná výchova,
        • Výtvarná výchova,
        • Výchova k životným zručnostiam,

        Pri hodnotení v uvedených predmetoch sa zohľadňuje najmä aktívna účasť žiaka na vyučovaní, jeho individuálny pokrok, snaha, tvorivosť, spolupráca a dosahovanie vzdelávacích cieľov primerane jeho schopnostiam a možnostiam. Cieľom hodnotenia je podporovať pozitívny vzťah žiaka k učeniu, rozvoj jeho osobnosti a motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu.

        Všeobecné pravidlá pre všetkých žiakov

        • Žiaci sú s pravidlami hodnotenia oboznámení na začiatku školského roka a primerane ich veku aj priebežne pred hodnotenými výstupmi.
        • Učiteľ jasne vysvetľuje ciele učenia, kritériá úspechu a spôsob hodnotenia.
        • Zákonní zástupcovia sú informovaní prostredníctvom zverejnených školských dokumentov,  triednych aktívov a štvrťročných konzultácií.
        • Dokumentácia hodnotenia odráža nielen výsledky, ale aj relevantné informácie o pokroku žiaka a o poskytovanej podpore.
        • Pri významných zmenách v hodnotení, náhlom zhoršení výkonu alebo pri individuálnej úprave hodnotenia (napr. v súvislosti s podpornými opatreniami pre žiakov so ŠVVP či počas adaptačného obdobia žiakov – cudzincov) škola zabezpečí bezodkladné a proaktívne informovanie zákonného zástupcu.

         

        Spôsob dokumentovania hodnotenia a preverovania výsledkov žiakov

        Hodnotenie žiaka sa zaznamenáva v školskej pedagogickej dokumentácii a v ďalších dokumentoch určených ŠkVP, v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z., vyhláškou o základnej škole a ďalšími relevantnými právnymi predpismi. Dokumentácia musí odrážať nielen súhrnné výsledky, ale aj priebežný pokrok žiaka a poskytovanú podporu.

        Učitelia vedú priebežnú evidenciu výsledkov a pokroku žiaka prostredníctvom žiackej knižky a pedagogickej dokumentácie v systéme EduPage.

        Súčasťou evidencie sú:

        • slovné hodnotenie,
        • známky,
        • výsledky písomných a ústnych skúšaní,
        • projekty a praktické úlohy,
        • domáce zadania – tréningy,
        • aktivita na vyučovaní,
        • pedagogické pozorovania týkajúce sa individuálneho pokroku žiaka.

        Pokrok žiaka je pravidelne vyhodnocovaný na pedagogických radách a konzultovaný so zákonnými zástupcami.

        Intervaly a pravidlá preverovania vzdelávacích výsledkov

        Učiteľ oboznámi žiakov so systémom priebežného a súhrnného hodnotenia, spôsobmi získavania dôkazov o učení a kritériami hodnotenia na prvých hodinách predmetu v úvode školského roka. Zákonní zástupcovia sú informovaní na prvom triednom aktíve. Informácie o hodnotení sú súčasťou ŠkVP, ktorý je verejne dostupný.

        Priebežné preverovanie

        Vzdelávacie výsledky žiakov sa preverujú počas celého školského roka formou:

        • ústneho skúšania,
        • písomných prác a testov,
        • projektov,
        • praktických úloh,
        • pozorovania aktivity žiaka.

        Učitelia zabezpečia primeranú pravidelnosť hodnotenia, aby mal žiak dostatok príležitostí preukázať svoje vedomosti a zručnosti.

        Minimálny počet hodnotení za polrok

        • predmet s 1 hodinou týždenne – minimálne 2 hodnotenia,
        • predmet s 2 a viac hodinami týždenne – minimálne 4 hodnotenia.

        Oznamovanie písomných prác

        • kontrolné a písomné práce väčšieho rozsahu (po tematických celkoch) budú oznámené minimálne dva dni vopred,
        • v jednom dni môžu žiaci písať najviac jednu rozsiahlejšiu písomnú prácu,
        • krátke preverovania, orientačné testy a ústne skúšanie sa nemusia oznamovať vopred.

        Výsledky preverovania budú žiakom oznámené v primeranom čase a zaznamenané do pedagogickej dokumentácie.

        Komunikácia o pokroku

        Učitelia pravidelne informujú žiakov a zákonných zástupcov o priebehu učenia, pokroku a výsledkoch prostredníctvom:

        • žiackej knižky,
        • internetovej žiackej knižky
        • rodičovských združení,
        • konzultačných hodín,
        • individuálnych stretnutí.

        Súčasťou spätnej väzby sú odporúčania na ďalšie zlepšovanie výkonu a rozvoj kľúčových kompetencií. Pri výraznom zhoršení prospechu, správania alebo dochádzky škola bezodkladne informuje zákonného zástupcu a navrhne vhodné podporné opatrenia.

        Koordinácia hodnotenia medzi učiteľmi

        Koordinácia hodnotenia je zabezpečená prostredníctvom:

        • pedagogických rád,
        • spoločnej tvorby a aktualizácie jednotných kritérií hodnotenia,
        • spolupráce pri tvorbe a revízii ŠkVP a smernice  Vlastný systém hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov školy.

        Učitelia dbajú na jednotné chápanie a uplatňovanie foriem hodnotenia, kritérií klasifikácie a požiadaviek na výkon žiakov. Priebežne konzultujú výsledky vzdelávania, analyzujú dosiahnuté výstupy a prijímajú opatrenia na zvyšovanie kvality výchovno‑vzdelávacieho procesu.

        Pri hodnotení vychádzajú z cieľov a výkonových štandardov ŠkVP a dôsledne uplatňujú minimálne učebné výstupy ako základnú úroveň vedomostí, zručností a spôsobilostí potrebných na postup žiaka do ďalšieho ročníka alebo cyklu.

        Informovanie v 1. cykle

        Priebežné informovanie

        Priebežné hodnotenie je komunikované zákonným zástupcom po skončení každého štvrťroka na rodičovských združeniach a počas konzultačných hodín. Učiteľ poskytuje informácie o pokroku žiaka, jeho silných stránkach a oblastiach, ktoré si vyžadujú ďalšie rozvíjanie.

        Súhrnné informovanie (vysvedčenie)

        • Prvý polrok: Žiaci dostávajú výpis slovného hodnotenia, ktorý obsahuje informácie o ich pokroku v jednotlivých oblastiach a o dosiahnutí výstupov na každej úrovni.
        • Druhý polrok: Žiaci dostávajú riadne vysvedčenie so slovným hodnotením, ktoré sumarizuje celkový pokrok za celý školský rok.

        Pravidelné informovanie žiaka a zákonných zástupcov

        Škola zabezpečuje pravidelné a preukázateľné informovanie o výsledkoch, pokroku, silných stránkach a oblastiach na zlepšenie. Informovanie prebieha:

        • priebežne cez  žiacku knižku,
        • na rodičovských združeniach,
        • počas konzultačných hodín,
        • formou individuálnych stretnutí.

        Učitelia poskytujú spätnú väzbu v súlade s cieľmi vzdelávania a očakávanými výstupmi predmetov uvedenými v smernici Vlastný systém hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov školy Súčasťou spätnej väzby sú odporúčania na ďalší rozvoj.

        Zákonní zástupcovia môžu priebežne sledovať výsledky a konzultovať pokrok žiaka. Pri výraznom zhoršení výkonu škola okamžite informuje zákonného zástupcu a navrhne podporné opatrenia.

        Na konci klasifikačného obdobia sú žiaci a zákonní zástupcovia oboznámení s celkovým hodnotením a mierou dosiahnutia vzdelávacích cieľov.

        Informovanie triednych učiteľov a vedenia školy

        Triedni učitelia a vedenie školy sú priebežne informovaní o stave hodnotenia prostredníctvom:

        • elektronického informačného systému školy,
        • pedagogickej dokumentácie,
        • klasifikačných záznamov,
        • pravidelných pedagogických rád (4× ročne).

        Vyučujúci zaznamenávajú výsledky žiakov, informujú triednych učiteľov o prospechu, dochádzke, aktivite a prípadných problémoch. Triedny učiteľ koordinuje komunikáciu medzi učiteľmi, žiakmi a zákonnými zástupcami a navrhuje podporné opatrenia v spolupráci so školským podporným tímom.

        Vedenie školy získava prehľad prostredníctvom hospitačnej a kontrolnej činnosti, analýzy výsledkov vzdelávania a konzultácií s učiteľmi. Pri identifikovaní rizika neprospechu alebo zhoršenia výsledkov je triedny učiteľ aj vedenie školy bezodkladne informované, aby mohli prijať primerané opatrenia na podporu žiaka.

         

         

         

        Hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov z rôznorodého prostredia

                  Hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) realizujeme v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z., podpornými opatreniami a individuálnym vzdelávacím programom. Podrobne rozpracované hodnotenie žiakov so ŠVVP, žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sa nachádza v kapitole 9 a žiakov cudzincov v kapitole 11.

        V prípade, že žiak aj napriek poskytovaným podporným opatreniam, nedokáže naplniť výstupy a ciele výkonového štandardu pre daný ročník, bude sa pri zvažovaní postupu žiaka do vyššieho ročníka (prípadne cyklu) a pri posudzovaní prisúdenia stupňa vzdelania využívať Minimálny učebný výstup, ktorý je súčasťou Dodatku č. 5 k Štátnemu vzdelávaciemu programu pre základné vzdelávanie a predstavuje základnú referenčnú úroveň pri hodnotení. Dodatok je zverejnený na stránke https://www.minedu.sk/data/att/bdf/36284.45e632.pdf. Ďalší postup pri výchove a vzdelávaní žiaka so ŠVVP bude konzultovaný aj s príslušným zariadením poradenstva a prevencie.

        Pri hodnotení učebných výsledkov týchto žiakov učiteľ rešpektuje ich psychický a fyzický zdravotný stav, druh a stupeň postihnutia, pričom sa prihliada na ich svedomitosť, snaživosť, vynaložené úsilie, individuálne schopnosti, záujmy a predpoklady ich ďalšieho vzdelávania. Ich výsledky sa hodnotia objektívne, primerane náročne a postupuje sa podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga. Žiakovi s dysgrafiou a dysortografiou učiteľ umožní prejaviť svoje vedomosti ústnou formou. Pri prípadnom písomnom prejave sa zameriavame na hodnotenie obsahovej stránky. Diktát hodnotí učiteľ slovne, vyčíslením počtu chýb. Písomné práce hodnotí percentuálne, alebo vyčíslením počtu dosiahnutých bodov. Učiteľ sa snaží využívať hlavne kladné hodnotenie žiakov, posmeľuje  a povzbudzuje ich, snaží  sa vyzdvihnúť a  pochváliť aj malé zlepšenie, či napredovanie v jeho vedomostiach. Títo žiaci sú klasifikovaní podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s vývinovými poruchami učenia v ZŠ a SŠ č. CD-2004-12003/23597-1; 095.

        V predmetoch SJL, ANJ sa píše iba počet chýb, nie známka. Diktuje sa iba polovica diktátu alebo doplňovaný diktát. Dodržiavajú sa závery so špeciálno – pedagogických vyšetrení. Zamerať sa na ústne skúšanie, pri písomných previerkach sa zamerať na hodnotenie obsahu. Pri súhrnnom hodnotení sa zohľadňuje prístup žiaka k školskej práci, domáca príprava, iniciatíva na vyučovaní. 

        Cieľom je zabezpečiť, aby hodnotenie odrážalo skutočné vedomostné kompetencie žiaka a nepenalizovalo ho za obmedzenia vyplývajúce z jeho diagnózy.

            Všeobecné zásady inkluzívneho hodnotenia

        • Zákaz mechanického hodnotenia prejavov diagnózy: Pri priebežnej aj záverečnej klasifikácii sa priamo zohľadňuje miera znevýhodnenia. Žiak nesmie byť hodnotený zníženou známkou za tie prejavy a chyby, ktoré priamo vyplývajú z jeho zdravotného stavu alebo poruchy (napr. pomalé tempo pri dysgrafii, špecifické pravopisné chyby pri dysortografii, rečové bloky pri narušenej komunikačnej schopnosti či motorický nepokoj pri ADHD).
        • Individuálna vzdelávacia trajektória: Hodnotenie sa orientuje na individuálny pokrok žiaka voči jeho vlastným možnostiam (porovnávanie samého so sebou v čase), nie na porovnávanie s priemerom triedy.
        • Zachovanie formy klasifikácie: Aj pri žiakoch so ŠVVP sa na našej škole zachováva primárne hodnotenie známkami (1 – 5), avšak kritériá pre udelenie konkrétnej známky sa individuálne upravujú v súlade s jeho IVP. Ak je to v záujme žiaka a odporučí to ZPP, je možné po dohode s rodičom prejsť pri konkrétnom predmete na neznámkovú formu hodnotenia.

        Špecifické úpravy foriem overovania vedomostí

        Učiteľ je povinný pri každom sumatívnom (váha 2,0) aj priebežnom (váha 1,0) overovaní aplikovať tieto kompenzačné opatrenia podľa individuálnych potrieb žiaka:

        • Modifikácia zadaní: Úprava formátu testov – zväčšenie písma, prehľadnejšie štruktúrovanie textu, nahradenie dlhých textových odpovedí doplňovačkami, výberom z možností (multiple-choice) alebo priraďovaním.
        • Časová dotácia a prestávky: Automatické navýšenie času na vypracovanie písomných prác o 25 % až 50 % podľa závažnosti poruchy. Žiakom s poruchami pozornosti (ADHD/ADD) sa v priebehu testu umožňuje krátka, riadená prestávka na uvoľnenie napätia bez penalizácie času.
        • Kompenzačné pomôcky: Žiak má právo pri každom overovaní používať schválené pomôcky (napr. dyslektické tabuľky, gramatické prehľady, čitateľské okienka, krokovacie pravítka, bzučiaky, kalkulačky). Vyžadovanie naspamäť naučených vzorcov či pravidiel, ktoré má žiak k dispozícii na kompenzačnej pomôcke, je neprípustné.
        • Uprednostnenie alternatívnych foriem odpovede: Ak žiak kvôli poruche učenia zlyháva v písomnom prejave, učiteľ mu umožní preukázať vedomosti ústnou odpoveďou (a naopak – u žiakov s rečovými vadami či selektívnym mutizmom sa ústna odpoveď úplne nahrádza písomnou formou, prezentáciou alebo prácou na PC).

           Pravidlá pre vybrané kategórie znevýhodnenia

        • Vývinové poruchy učenia (Dyslexia, Dysgrafia, Dysortografia): V diktátoch a písomných prácach zo slovenského a cudzieho jazyka sa nehodnotia špecifické dys-chyby (napr. zámeny zrkadlových tvarov písmen b/d, vynechávanie písmen/slabík, chýbajúce dĺžne a mäkčene, fonetický zápis slov). Tieto chyby učiteľ len červeno podčiarkne pre informáciu rodičovi, ale nezapočítava ich do percentuálnej úspešnosti známky. V diktátoch sa uplatňuje buď upravená (miernejšia) stupnica, alebo sa diktát kompletne nahrádza doplňovacím cvičením. Pri dysgrafii sa vôbec nehodnotí estetická úroveň a úprava písma.
        • Poruchy aktivity a pozornosti: Hodnotenie sa realizuje v kratších časových celkoch. Učiteľ rozdeľuje sumatívny test na menšie podúlohy. Pri priebežnej klasifikácii (váha 0,5 a 1,0) sa dôsledne oddeľuje hodnotenie vedomostí od hodnotenia správania. Žiakovi s ADHD nesmie byť znížená známka z predmetu za to, že nedokáže udržať pozornosť, zabudol si pomôcky, alebo prejavuje motorický nepokoj.
        • Poruchy autistického spektra (PAS - napr. Aspergerov syndróm): Overovanie vedomostí musí prebiehať v predvídateľnom prostredí bez rušivých vplyvov. Zadania úloh musia byť formulované jednoznačne, vecne a doslovne (bez metafor, irónie či obrazných vyjadrení, ktoré žiak s PAS nedokáže správne dešifrovať). V prípade senzorického preťaženia má žiak právo test prerušiť a dokončiť ho v náhradnom čase.
        • Narušená komunikačná schopnosť (NKS): Žiak nie je klasifikovaný za plynulosť ústneho prejavu, výslovnosť ani za rýchlosť formulovania odpovede. Prioritne sa overujú vedomosti písomnou alebo názornou formou.
        • Intelektové nadanie: Hodnotenie nadaných žiakov sa zameriava na úroveň ich tvorivosti, schopnosť riešiť divergentné (otvorené) úlohy a hľadať alternatívne riešenia. Ak žiak bezpečne ovláda základné učivo ročníka, učiteľ ho nehodnotí za monotónne precvičovanie (napr. opisovanie stĺpcov príkladov), ale zadáva mu obohacujúce a náročnejšie úlohy s vyššou kognitívnou úrovňou, ktoré následne klasifikuje s adekvátnou váhou.

         

         

         

        1. 14. Stratégia digitálnej transformácie školy

        Škola vychádza z týchto zdrojov:

        • Digitálne kompetencie a mediálna gramotnosť (https://www.minedu.sk/digitalne-kompetencie-amedialna-gramotnost/)
        • Stratégia digitálnej transformácie školy (https://www.ncdtv.sk/strategiaDTS/)

        Priebežne aplikuje vo výchove a vzdelávaní vybrané prvky z týchto zdrojov. Kapitola bude podrobnejšie vypracovaná do 31. augusta 2027.

         

         

        Záverečné ustanovenia

         

        Používanie Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávania

        Školský vzdelávací program je základný dokument málotriednej školy, ktorý vymedzuje obsah a ciele vzdelávania podľa Štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie, schváleného dňa 31. 3. 2023 pod č. 2023/831:7‑A2140, v znení jeho dodatkov, a v súlade s § 7 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.

        ŠkVP zohľadňuje špecifiká málotriednej školy, potreby žiakov 1. cyklu, podmienky vyučovania v kombinovaných triedach a víziu školy. Podrobne informuje o obsahu, procese a hodnotení vzdelávania v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a cykloch.

        Otvorený charakter ŠkVP

        Školský vzdelávací program je otvorený dokument, ktorý sa bude priebežne aktualizovať podľa:

        • revízií Štátneho vzdelávacieho programu (najmä Dodatku č. 5),
        • aktuálnych potrieb žiakov 1. cyklu,
        • podmienok málotriednej školy,
        • výziev spoločnosti a zmien v legislatíve.

        Úpravy ŠkVP budú realizované tak, aby podporovali kvalitné vyučovanie v malých triedach, flexibilitu učiteľa a individuálny prístup k žiakom.

        Tento školský vzdelávací program je záväzný pre žiakov vzdelávaných podľa nového Štátneho vzdelávacieho programu v rámci postupného zavádzania kurikulárnej reformy. V podmienkach málotriednej školy sa podľa neho uskutočňuje výchova a vzdelávanie od 1. septembra 2026, počnúc prvým ročníkom.

        V súlade s harmonogramom implementácie nového Štátneho vzdelávacieho programu sa bude jeho pôsobnosť v nasledujúcich školských rokoch postupne rozširovať aj na ďalšie ročníky základnej školy. V málotriednej ZŠ to znamená, že nový ŠVP sa bude prirodzene premietať do kombinovaných tried, kde sa obsah a ciele vzdelávania prispôsobujú vekovým skupinám žiakov v 1. cykle.

         

        Školský vzdelávací program je otvorený dokument, ktorý bude priebežne mapovaný, dopĺňaný a revidovaný na základe revízie štátneho vzdelávacieho programu pre jednotlivé cykly (Dodatok č. 5),  aktuálnych potrieb našich žiakov a výziev spoločnosti.

         

         

        Príloha č.1 Učebné osnovy

        Príloha č.2 Tematické dni

         

        ---

        [1] § 24 ods. 2 písm. a) a c) zákona č. 245/2008 Z. z.

        [2] § 2 písm. j), § 2 písm. p), § 7a, § 94 ods. 1 písm. b) druhý bod, § 103 ods. 2 a ods. 9 písm. i) zákona č. 245/2008 Z. z.

        [3] 4 § 26 zákona č. 245/2008 Z. z.

        [4] § 150 ods. 8 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z.